Kde je Fliačik?

Tento článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Eric Hill: Kde je Fliačik?
(prel. Lucia Halová, Zelený Kocúr 2024)  

Schovávačka je obľúbenou detskou hrou. Zdá sa, že túto populárnu hru obľubuje aj psíča Fliačik. Alebo sa len niekde zdržalo? A ako vlastne Fliačik vyzerá? To čitateľ nevie, nevidí. Zato vidí plnú misku s menom Fliačik a zamyslenú Ťapku. Kde len Fliačik môže byť? Rozhodne sa ho nájsť.

Ťapka cieľavedome kráča naprieč knižnými stránkami, usilovne prehľadáva rôzne zákutia domácnosti. Nakukne za dvere, do skrine, pod posteľ, do krabice... Nakukne všelikde, ale Fliačika niet! Prázdne však tieto miesta a veci rozhodne nie sú! Predstavujú totiž skrýšu pre všelijaké zvieratá. Za dverami je medveď s prstom zababraným od medu, v skrini visí opica, pod posteľou je krokodíl a v krabici sú traja tučniaci. Ťapka sa nevzdáva a hľadá ďalej. Fliačik sa schoval naozaj dobre, ale Ťapke sa ho nakoniec podarí nájsť...

Kde je Fliačik? Je tu, tam alebo hentam? Dieťa ho hľadá spolu s Ťapkou. Ono otvára okienka a spolu zisťujú, čo sa za nimi ukrýva. Kto by už čakal krokodíla pod posteľou? V realite by to bolo desivé, v knihe zábavné. Vďaka prítomnosti rozmanitých zvierat na nečakaných miestach je hľadanie šteniatka veselé, smiešne a nepredvídateľné. Deti si ho určite naplno užijú a po jeho nájdení zatúžia začať odznova.

Kto žije hore? Kto žije dole? – Jedinečná cesta do tajuplných svetov

Tento článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Johanna Prinz, Jana Walczyk (ilustrátorka): Kto žije hore? Kto žije dole? – Jedinečná cesta do tajuplných svetov
(prel. Magdaléna Rusiňáková, Ikar – Stonožka 2024)

Na svete je toľko nádherných miest a prostredí, kde žiť je ako za odmenu. Sú malebné, príjemné, pohostinné. Na svete sú tiež miesta a prostredia, kde žiť nie je jednoduché, ani bohvieako príjemné (z ľudského pohľadu) – sú pokryté snehom alebo skalami, počasie je príliš chladné alebo príliš horúce... Ale aj tam niekto žije! Kto? Ak to čitateľ chce zistiť, a uspokojí sa s knižnou návštevou, stačí vstúpiť na stránky knihy Kto žije hore? Kto žije dole? Tu preskúma život hore i dole...

Prvou zastávkou je Arktída. Čitateľ nakukne pod zamrznutú vodu, do brlohu a nory. Stretne  mrože ľadové, medvede biele, hraboša polárneho i vráskavce dlhoplutvé. Zima panuje aj na ďalšej dvojstrane patriacej sibírskej tundre. Lumíky pobehujú podzemnými chodbičkami, líška polárna asi dúfa, že niektorý z nich vystrčí hlavu z diery, soby arktické zabárajú svoje dlhé štíhle nohy do snehu. Kniha čitateľa zavedie aj k brazílskej rieke Amazon, do ktorej je nerozumné, túžiac po osviežení, ponoriť nohy – mohol by ich chcieť ochutnať húf pirají! Záhrada, pole a rieka síce nie sú pre slovenské deti žiadna exotika, ale aj tieto miesta dokážu prekvapiť, ukázať im niečo dosiaľ nevidené.

Knižná cesta okolo sveta sa začala v Arktíde, končí sa v Antarktíde. Posledný (knižný) nádych mrazivého vzduchu, pohľad na tučniaky obrovské (prevažne) postávajúce na snehu, a čitateľ je na konci poučnej cesty. Cesta sa skončí, dieťa sa z nej vráti neopálené a bez magnetiek či iných suvenírov. Azda si z nej však prinesie nové vedomosti. Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov.

Čo je domov?

Tento článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Kristína Baluchová, Kristína Kemeníková (ilustrátorka): Čo je domov? 

(Plutošop 2024)

Malá myška žije s mamkou a sestrami v útulnej podzemnej chyžke. Pod zemou chyžka, nad zemou tráva, kvietky, stromy... A ten nekonečný výhľad! Myška však na svoj domov hľadí kritickejšie. V hlavičke sa jej usalašila myšlienka, že vonku je určite krajšie a všetko sa tam líši! „Vyberiem sa spoznať svet, vraví mamke myši.“ Mamku myš jej rozhodnutie neteší, ale nesnaží sa ho zmeniť. Dumá, čo má dcérke zbaliť na cestu, a nakoniec jej daruje iba jedno malé jabĺčko.

Myška-dobrodružka sa chce svetom túlať celý rok! Na potulkách ju sprevádza lístok, ktorý našla na prahu. Využitie má všakovaké – poslúži jej ako padák, loďka, či perinka...

Jar je na potulky ako stvorená. Svet prekypuje farbami, vôňami, je príjemný, pohodlný. Jar odíde, príde leto a myška cupká ďalej. Kamže cupká? „...hľadá koniec sveta. Slniečko jej máva zhora, more je jej méta,“ dozvie sa zvedavý čitateľ. Lenže ani leto tu nezostane, prenechá priestor jeseni. Jeseň má síce svoje čaro, ale nie je taká príjemná ako jar a leto. Myška sa rozhodne poslať sestrám list. Chce im oznámiť niečo veľmi dôležité – „že už všetko videla som, že už chcem len domov ísť!“

Koniec príbehu obsadila zima, ale o myšku sa čitateľ báť nemusí. Ona už je doma! Spokojne si, obklopená milovanou rodinou, hryzká darované jabĺčko...

Myške sa síce svet páčil – bol krásny a zaujímavý, ona sa však v myšlienkach aj tak vracala domov, k svojej mamke a sestrám. Odlúčenie, hoc naplnené zážitkami a dobrodružstvami, ju priviedlo k poznaniu, čo je domov a k uvedomeniu si jeho hodnoty.

Veršované potulkové dobrodružstvo zvedavej myšky ožíva na knižných stránkach vďaka pôvabným ilustráciám Kristíny Kemeníkovej.