Lišiačik rozhodne nie je žiadny „norased“. Svet je predsa taký zaujímavý! Bola by škoda ho nepreskúmať. A Lišiačik ho skúmal usilovne, nadšene, neúnavne. Raz prešiel od jeho pozorovania k rozhodnutiu ponaháňať dva motýle. Nebolo to bezdôvodné rozhodnutie. Dôvod predsa mal – pretože sú fialové. Naháňačka sa mu však zrazu vymkla z labiek, nasledoval krátky pobyt vo vzduchu a pristátie na zem. Mláďa tvrdo dopadlo, motýle odleteli, namiesto nich priletel sen. Sen, ktorý nás preniesol do (ne)dávnej líščej minulosti. Lišiačik bol ešte maličký, obklopený mamou a súrodencami. Sen plynie, Lišiačik je už starší, opúšťa noru a spoznáva svet. Príjemné, snové spomienky prichádzajú a odchádzajú, no objaví sa aj jedna nepríjemná, ktorá mláďatku pripomína, ako mu raz uviazla hlava vo veľkom sklenenom pohári. Sen pokračuje, vidíme dva fialové motýle a snové udalosti ukazujú mladú minulosť. Lišiačik vidí, k čomu viedla naháňačka a premýšľa: „Ako to s tým Lišiačikom dopadlo?“.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára