Tento
článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text
článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
Kde je voda,
tam je šťastie. S vodou je to občas ťažké – ak je jej veľa, vie narobiť
problémy, šťastie ustúpi do úzadia. Ak je jej málo, šťastie sa tiež vytráca –
to sa udialo v Afrike, v krásnom kraji pod veľkou horou, kde žije
mnoho zvierat. Stáda pakoní, žirafy, zebry, levy, gepardy, krokodíly, hrochy, slony...
Lúky im poskytovali chutnú obživu, tieň stromov ponúkal oddych a úľavu od
horúcich slnečných lúčov. Jazerá lákali zvieratá túžiace po zahnaní smädu, po
ovlažení či zábave. Nažívali si tu spokojne, šťastne. Aj slonie mláďa Abebe si
žilo šťastne, vychutnávalo si bezstarostné slonie detstvo v tejto horúcej
divočine. Na horúčavy boli miestne zvieratá zvyknuté, ale počasie sa rozhodlo
poriadne ich potrápiť – neúnosné horúčavy a sucho sa stali ich každodennou
realitou. Život zvierat prestal byť šťastným – stal sa z neho boj
o prežitie. Kde nájsť jazierko, či aspoň bahnitú mláku? snažil sa zistiť
sloník Abebe, sprevádzaný papagájom Olom. Stará múdra slonica mu venovala slová
plné nádeje. „Počula som, že ďaleko na západe, tam, kde sa slnko večer ukladá
spať, je veľké jazero, ktoré nikdy nevysychá. Vody je tam vraj pre všetkých
dosť.“ Abebe vedel, že ho musí nájsť...
Príbeh je
síce rozprávkovo krásne ilustrovaný, ale opis vyčerpávajúcej a neistej
cesty zvieratiek k ďalekému jazeru má od bezstarostnej rozprávky veru
ďaleko. Deti sa môžu do sýtosti pokochať ilustráciami, a slová, ktoré na nich
spočívajú, im výstižne opisujú, aká je voda pre život nesmierne dôležitá. Podľa
vydavateľa je kniha vhodná od siedmich rokov (podľa recenzentky osloví aj
mladšie deti – v škôlkarskom veku).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára