Ako pes menom Mačka stretol mačku

Tento článok vyšiel v decembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Tomi Kontio, Elina Warsta (ilustrátorka): Ako pes menom Mačka stretol mačku 

(prel. Viola Bályová, Ikar – Stonožka 2024)

Naša psia hrdinka dostala naozaj čudné meno – stala sa nositeľkou mena Mačka. Jej mama dobre vedela, prečo ho vybrala. Mačky vnímala ako nezávislé filozofky a chcela, aby aj jej dcéra bola nezávislá. Výberu mena prikladala veľkú dôležitosť, rodičovským povinnostiam zjavne nie – svoje mláďa totiž opustila. Čo sa dialo potom, rozpráva Tomi Kontio v knihe Pes menom Mačka (Ikar 2023). 

My teraz ideme ďalej, vstupujeme do druhej knihy o psovi menom Mačka. Spoločnosť mu robí spriaznená ľudská duša, bezdomovec Kuna, ktorého Mačka stretla na stránkach svojho prvého knižného dobrodružstva. Kuna má dlhé sivé vlasy a bujnú bradu. Netají sa tým, že je pijan. Asi málokto by túžil tráviť s ním čas, nadviazať s ním priateľstvo. Mačka však naňho nepozerá kritickým ľudským pohľadom. Taký proste Kuna je. Je to jej priateľ, vďaka ktorému sa zbavila osamelosti.

Jedného dňa stretli čiernu mačku. Mačka prejavila záujem spoznať ich, chcela vedieť, čo sú za bytosti. Odpoveď ju uspokojila a rozhodla sa, že s nimi zostane. Prezradila im, že v živote už dostala veľa mien. Pedro, Tuto, Lila, Oľa, Kola, Mica, Cica... Kuna jej navrhol, aby si tentoraz vybrala meno sama a mačka tak učinila. „Keďže ty si človek menom Kuna a ty pes menom Mačka, ja by som chcela byť mačka menom Pes,“ vyriekla. Zo sympatickej dvojice sa stala sympatická trojica. Dni plynuli, boli naplnené zážitkami a rozhovormi. Prítomnosť mačky umožnila Mačke vysloviť otázku prepojenú s jej životom. „Si nezávislá?“ opýtala sa mačky menom Pes...

Dojímavý príbeh deťom rozpráva o priateľstve, porozumení, rešpekte, šťastí, a tiež o láske, ktorá sa príchodom ďalšej spriaznenej bytosti nedelí, ale násobí. 

Kniha je vhodná pre deti od šiestich rokov.

Bleskové učenie: ABC

Tento článok vyšiel v decembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Bleskové učenie: ABC (Yoyo Books 2024)

Titul Bleskové učenie: ABC zaujme svojím praktickým spracovaním – tvoria ho tvrdé kartičky spočívajúce na modrom plastovom krúžku. Abeceda, s ktorou sa dieťa na kartičkách zoznámi, sa vďaka tomu nepostráca, písmenká držia pri sebe.

Každá kartička dieťaťu ukazuje jedno farebné písmeno na prednej strane a slovo začínajúce rovnakým písmenom s obrázkom na zadnej strane. Písmeno A je červené a patrí k nemu obrázok auta, N je zelené a na zadnej strane beží nosorožec, O je oranžové a na zadnej strane leží červená obálka. Dieťa pri „listovaní“ natrafí na všeličo – čerešne, ďalekohľad, džem, helikoptéru... 

Okrem všakovakých vecí a dopravných prostriedkov tu nájde aj rôzne zvieratá, napríklad emu, fretku, chobotnicu, plameniaka či slona.

Tento nevšedný „abecedná titul“ deti zaujme svojou hravosťou, farebnosťou a veselosťou, zoznámi ich s písmenami, naučí nové slová. 

Podľa vydavateľa je vhodný pre deti od troch rokov.

 

Na čo stále myslí bystrý Benjamín Chrumka

Tento článok vyšiel v decembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Paul Russell, Nicky Johnston (ilustrátorka): Na čo stále myslí bystrý Benjamín Chrumka 

(prel. Mária Lachkovičová, Slová 2024)

„Benjamín, akej farby je oceán?“ Päťročný Benjamín celkom nerozumel otázke. Vedel, že oceán nie je jednofarebný. „Počas búrky je oceán navrchu zelený, no burácajúce vlny sú pri dopade na hladinu spenené dobiela, zatiaľ čo na samom dne je voda čierna ako noc...“ Dôkladne premyslenú odpoveď však nestihol vysloviť, pani učiteľka už vyvolala niekoho iného.

Benjamín rástol a jeho vnútorný svet neprestával byť vzrušujúcim a pestrofarebným miestom. Nebol však nepretržite ponorený v myšlienkach, veď hľadanie odpovedí si často vyžaduje usilovný prieskum a dôkladný výskum! Keď mal deväť rokov, starká ho prichytila, ako pripevňuje podomácky vyrobenú raketu na kokakolový pohon k pancieru korytnačky Gertrúdy. Starkú táto nevšedná scéna šokovala. „Benjamín, čo ti to napadlo?!“ opýtala sa, ale odpoveď ju vlastne nezaujímala.

Zdalo by sa, že Benjamín bol obklopený samými neempatickými dospelými bez štipky zvedavosti či aspoň trpezlivosti. Našťastie, nebolo to tak. Bola tu aj jeho mama – milujúca, chápavá, trpezlivá, inšpirujúca.

Benjamín rástol, a keď skončil školu, všetci mu hovorili, že raz zmení svoj pohľad na svet. Mýlili sa – nikdy sa nezmenil. No niečo sa predsa len neskôr zmenilo. „Myslieť inak znamenalo, že som nachádzal riešenia, ktoré by nikomu inému nezišli na um. Stále je pre mňa ťažké pochopiť svet, no našiel som si v ňom pre seba miesto,“ vyriekne bystrý Benjamín a čitateľ zrazu hľadí na bielu stránku. Príbeh sa skončil, ale to neznamená, že sa s dieťaťom treba pobrať o knihu ďalej. To by bola škoda! Nastal čas porozprávať sa o nevšednom knižnom hrdinovi, zamyslieť sa nad jeho vnímaním sveta.

Silný a nevšedný príbeh očarí dospelých a deťom ukáže, že byť odlišným nie je zlé. Ak sa s odlišnosťou jej nositeľ spriatelí a naučí sa s ňou žiť, môže byť užitočná, život obohacujúca...