 |
| prevzaté z Google |
Erlend Loe sa narodil 24. mája v Nórsku.
„Debutoval na začiatku deväťdesiatych rokov. Jeden z najprekladanejších nórskych autorov sa stal populárnym vďaka humorným a niekedy naivným románom, hoci sa v jeho príbehoch časom objavili aj temnejšie tóny a príklon k satirickej kritike nórskej spoločnosti."
„Pracoval na psychiatrickej klinike a v novinách, neskôr prešiel k písaniu románov a scenárov. Je autorom niekoľkých kníh pre deti a desiatich románov pre dospelých. Tieto svety sa v jeho knihách prelínajú, problém dospieť majú najmä mužské postavy." (informácie v posledných dvoch odsekoch sú prevzaté z Loeho knihy Inventúra)
Diela autora preložené do slovenčiny/češtiny
Naivne. Super./Naivní. Super.
Doppler/Doppler
Fakta o Finsku
Ryba
Tiché dny v Mixing Part
Kurtovi přeskočilo
Inventúra
Kamióny volvo
Oficiálna anotácia
„Zdanlivo slabá žena s citlivou dušou sama netuší, čo v nej drieme. Starnúca poetka Nina Faber nikdy nezapadla, v sedemdesiatych rokoch nerevoltovala a ešte aj alkoholu prepadla, až keď to prestalo byť populárne. Po dlhšom pobyte v Istanbule sa rozhodne vydať novú básnickú zbierku. Žije v strachu z reakcie čitateľov a keď sa jej do rúk dostane nespravodlivá recenzia, jej pohár trpezlivosti pretečie a vezme veci do vlastných rúk. Rozhnevanú poetku na jej ťažení nedokáže zastaviť nik. Nastal čas splatiť dlhy."
Moje vnímanie príbehu a dojmy
Nina Faber, 65 ročná poetka, je nešťastná žena. Sužujú ju pocity sklamania, nepochopenia, krivdy. Je zatrpknutá a za svoje životné neúspechy obviňuje iných. Myslí si, že život s ňou zaobchádza nespravodlivo. Je hrdá na svoju poéziu a skutočnosť, že literárny svet nezdieľa jej názor, na ňu ťažko dolieha. Po dlhých mesiacoch práce dopísala zbierku básní a začala v nej rásť nádej, že táto kniha bude mať úspech. Napriek obavám z reakcie kritikov a čitateľov sa rozhodne knihu vydať. Nina netrpezlivo čaká na recenzie a keď sa ich konečne dočká, jej negatívne pocity dosiahnu svoj vrchol. Už sa nedokáže zmieriť s kritikou, túži po pomste a je odhodlaná ju realizovať. Priznám sa, že keď som čítala oficiálny popis knihy, bola som zvedavá, ako sa chce Nina pomstiť - „splatiť dlhy". Čakala som, že jej konanie bude emocionálne, no aj tak mi vyrazilo dych. Nina mala v rámci svojho „pomstychtivého ťaženia" veľa krát šťastie, no vďaka tomu sa jej pomerne darilo. Napriek tomu, že sa Nina úspešne konfrontuje s dvomi literárnymi recenzentmi, jej psychický stav sa nezlepšuje, práve naopak. Koniec príbehu je smutný, mierne absurdný a je mi Niny ľúto. Priala by som si iný koniec, aspoň v zmysle zmierenia sa s realitou a snahy zmeniť svoj život, no Loe ukončil príbeh síce smutne, ale zodpovedajúco priebehu deja.
Veľmi sa mi páči, že Loe v príbehu opisuje prostredie literárneho sveta - píše o literárnych kritikoch, kníhkupcoch, spisovateľoch. Pobavilo ma, ako pri mučení Kulpeho skúšala jeho vedomosti z nórskej poézie a po odpovediach, ktoré sa jej zdali nesprávne, ho trieskala knihou po hlave.
Zhrnutie mojich dojmov: z Niny už od prvých strán cítiť jej zlosť, zatrpknutosť, pocit krivdy, nepochopenia, potrebu pomsty. V knihe sa vyskytuje viacero vtipných, nečakaných, či absurdných pasáží.
Citáty z knihy
„Nikdy nebolo jednoduché vydať knihu, no rokmi sa to len zhoršilo. Fakt, že čitateľ môže chápať a nechápať veci, ako sa mu zachce, a hľadať styčné body a prepojenia na miestach, kde neexistujú, je výzva. Predložiť pred čitateľa napísaný text je čosi krásne, kým sa darí, no bolestné a traumatické, keď to nefunguje. Bolí to, keď umelecké dielo rozoberajú s úmyslom nájsť v ňom chyby, až kým z neho nezostane len hlúpy text. Každý kritik okrem toho funguje ako časovaná bomba. Prvé roky vystupuje pokorne, postupne však získava istotu a opája sa mocou nad životom iných."
„Keď sa človek strká s objednávateľmi kníh, neuveriteľne vysmädne."
„Keď zbadá Ninu, doširoka otvorí oči a Nina si uvedomí, že vyzerá oveľa mladšie, ako si ho predstavovala. Potom mu vrazí knihou, čo sa usiluje dokázať, že komunistické režimy v dvadsiatom storočí nesú zodpovednosť za deväťdesiat miliónov ľudských životov."
„Asi ho nemala udrieť tak silno. No môžu za to aj komunisti. Ak by sa nesprávali sto rokov tak hnusne, nikto by o nich nenapísal takú hrubú knihu."
„Knihy, knihy, knihy. Všade. Nina vidí, čo ich spája - chlapčenské témy. Samozrejme, že tu má Hemingwaya, potom Henryho Millera, Houellebecqa, Dona DeLilla a ďalšie hlúposti, čo Nina nemá rada. Samí arogantní autori s nulovou dávkou empatie. Tvária sa, že riešia životné podmienky spoločnosti a bežných ľudí, no v skutočnosti im na nich vôbec nezáleží. Neprestajne sa vystatujú svojimi úlovkami alebo opisujú neúspešné dobývanie žien."
 |
| prevzaté z premedia.sk |
Meno autora: Erlend Loe
Originálny názov titulu: Vareopptelling
Názov slovenského prekladu: Inventúra
Vydavateľ: Premedia
Rok vydania: 2013
Vydanie: 1.
Edícia: Sever
Oficiálna stránka autora
autor má vytvorený účet na Twitteri - https://twitter.com/erlendloe
#erlend_loe #inventúra #nórsky_román #nórska literatúra #nórsky_spisovateľ #premedia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára