Dnes ma v práci zaujala iba jedna kniha, no bola by škoda vám ju nepredstaviť. Katalogizovala som román pre mňa doteraz neznámej autorky – Elif Shafak – nazvaný Rebelka z Istanbulu.
V katalogizovanej
knihe som si prečítala, že Elif Shafak (1971)
je veľmi významnou tureckou autorkou. Zaujalo ma, že sa narodila
v Štrasburgu, detstvo prežila v Madride, potom žila v rôznych
mestách v Európe aj v USA a neskôr sa presťahovala do Turecka.
Napriek tomu, že je označovaná za tureckú autorku (ale napríklad Databáza knih ju označila za francúzsku autorku), jej román Rebelka z Istanbulu bol do slovenčiny preložený z angličtiny, nie
z turečtiny. Vzhľadom na to, že autorka je ťažko jednoznačne „geograficky
zaraditeľná“ (vyrastala a žila v rôznych štátoch), slovenskí
a českí knihovníci pri katalogizácii jej kníh (na Slovensku boli vydané
dve knihy, v Čechách zatiaľ jedna) písali ako predmetové heslo anglicky
písané romány a v konspekte uvádzajú anglická próza, anglicky
písaná.
Na Slovensku
doteraz vyšli dve autorkine knihy – Štyridsať pravidiel lásky
a spomínaná Rebelka
z Istanbulu, pričom obe boli prekladané z anglických originálov. Túto
informáciu vám uvádzam len ako malú ukážku, čo všetko si musím všímať
a zisťovať pri tvorbe e-záznamov.
V recenzii románu Pochovajte ma za lištu som jeden odsek venovala spisovateľom a výberu
názvu knihy. Význam, resp. voľbu názvu knihy nemusíme hneď pochopiť, ani
nemusíme poznať dôvody jeho výberu, ale názov nás dokáže do určitej miery
ovplyvniť, napríklad pri prvotnom rozhodovaní, či knihe budeme venovať
pozornosť alebo nie. Aspoň u mňa to takto funguje – pri knihách
s názvom typu Búrlivý divoch si hneď pomyslím – toto ma nezaujíma
a knihe nevenujem väčšiu pozornosť, ako je nevyhnutné. Pri názve, ktorý ma
zaujme, postupujem samozrejme naopak. Kniha s názvom Rebelka z Istanbulu vo mne najprv vyvolala predstavu, že sa
jedná buď o ľúbostný (z môjho pohľadu tým pádom aj povrchný) príbeh alebo
o ženský román. Prvý dojem odvodený z názvu však klamal. K názvu
by som len ešte rada dodala, že veľakrát netuším, podľa akého kľúča sa vytvára slovenská
verzia názvu, lebo často je podľa môjho názoru veľmi odlišná (i významovo) od
originálu. V prípade Rebelky
z Istanbulu je voľba názvu zvláštna, keďže originálny názov znie The bastard of Istanbul.
Anotácie
knihy (internetová i tá na obálke knihy) sa mi zapáčili – nadobudla som
z nich dojem, že kniha je exotická, plná rôznych postavičiek
a čitateľovi postupne odkrýva rôzne tajomstvá.
Obálku má
kniha výraznú a farebnú, s tureckým motívom. Myslím, že sa
k románu veľmi hodí.
Autor: Elif Shafak
Autor: Elif Shafak
Názov: Rebelka z Istanbulu
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2015
Za
zaujímavejšiu považujem anotáciu uvádzanú
na obálke tohto románu, preto ju uvediem
namiesto anotácie dostupnej na internete:
„Keď sa v jedno popoludnie
v ordinácii lekára zjaví mladé slobodné dievča, ani len netuší, že
udalosti toho dňa ovplyvnia osud celej jeho rodiny.
O dvadsať rokov neskôr žije Asja Kazandži
s početnými príbuznými v Istanbule. Muži v jej rodine zomierajú
mladí, a tak Asja vo veľkom dome býva iba so ženami – so svojou krásnou
a rebelantskou matkou Zelihou, majiteľkou tetovacieho salóna, s tetou
Banu, vešticou, ktorá sa zhovára s džinmi a z kávy dokáže
vyčítať ľudský osud, s tetou Feride, tá sleduje čierne kroniky
v novinách a trpí hypochondriou, so starou mamou Gülsüm, ktorá čaká
na návrat milovaného syna, a s prastarou matkou Petite-Ma. Jedného dňa ich
navštívi sesternica Armanuš, arménska Američanka, a pokojný život rodiny
Kazandžiovcov sa nečakane zvrtne. Na povrch vyplávajú tajomstvá spojené
s temnými udalosťami tureckých dejín.“
Na knihe ma zaujalo:
- príbeh sa odohráva v Istanbule – je to z pohľadu slovenského čitateľa exotické prostredie
- pútavý, tajomný príbeh
- množstvo zaujímavých postáv vyskytujúcich sa v príbehu
- periodikum Irish Times knihu zhodnotilo nasledovne: „Krásny román, jeden z najlepších o Turecku, o stretnutí kultúr, o rodine a identite.“
O tomto
románe si netrúfam jednoznačne vyhlásiť, že je kvalitný, no rozhodne ma zaujal.
Poznáte jeho autorku – Elif Shafak? Čítali ste niektorú z jej kníh? Ak áno,
prosím napíšte mi komentár pod článok.
Tuto autorku neznám, nicméně by mě román velmi lákal :)
OdpovedaťOdstrániťnapriek tomu, že to nie je jediný do slovenčiny preložený román tejto autorky, tiež som o nej predtým nepočula. :) ...román vyzeral naozaj nádejne. :)
OdstrániťOd Elif Shafak mám už pomerne dlho rozčítaný román Štyridsať pravidiel lásky. Kúpila som si e-knihu v nejakej akcii, ale mám ju iba v mobile (kvôli Adobe DRM ochrane), takže ju čítam iba občas, keď so sebou nemám žiadnu inú knihu (čo je málokedy).
OdpovedaťOdstrániťJe to pomerne zaujímavý príbeh, celé to prostredie a prelínanie postáv a časových období.Ale čo ma na ňom baví, sú mnohé myšlienky, o náboženstve je tam písané pútavo. Zamerané je to na islám a som naozaj rada, že sa tam dozvedám mnohé veci a pohľad veriacich. Sama som ateistka a popravde moc nechápem, prečo sú niektorí ľudia do viery tak zapálení. Takže i z toho smeru ma to zaujalo. Naviac mi to príde strašne aktuálne teraz. Ak by som ti mala zhrnúť, tak by som povedala, že je to krásny román o náboženstve.
ďakujem ti za veľmi zaujímavý komentár. myslím, že by mohol zaujať aj ďalších čitateľov, keďže knihu Štyridsať pravidiel lásky spomínam iba okrajovo.
Odstrániť