Vyhľadávať v tomto blogu

štvrtok 14. apríla 2016

Knižné objavy v práci 7/2016


Dnes ma v práci zaujala iba jedna kniha, no bola by škoda vám ju nepredstaviť. Katalogizovala som román pre mňa doteraz neznámej autorky – Elif Shafak – nazvaný Rebelka z Istanbulu.

V katalogizovanej knihe som si prečítala, že Elif Shafak (1971) je veľmi významnou tureckou autorkou. Zaujalo ma, že sa narodila v Štrasburgu, detstvo prežila v Madride, potom žila v rôznych mestách v Európe aj v USA a neskôr sa presťahovala do Turecka. Napriek tomu, že je označovaná za tureckú autorku (ale napríklad Databáza knih ju označila za francúzsku autorku), jej román Rebelka z Istanbulu bol do slovenčiny preložený z angličtiny, nie z turečtiny. Vzhľadom na to, že autorka je ťažko jednoznačne „geograficky zaraditeľná“ (vyrastala a žila v rôznych štátoch), slovenskí a českí knihovníci pri katalogizácii jej kníh (na Slovensku boli vydané dve knihy, v Čechách zatiaľ jedna) písali ako predmetové heslo anglicky písané romány a v konspekte uvádzajú anglická próza, anglicky písaná.

Na Slovensku doteraz vyšli dve autorkine knihy – Štyridsať pravidiel lásky a spomínaná Rebelka z Istanbulu, pričom obe boli prekladané z anglických originálov. Túto informáciu vám uvádzam len ako malú ukážku, čo všetko si musím všímať a zisťovať pri tvorbe e-záznamov.   

V recenzii románu Pochovajte ma za lištu som jeden odsek venovala spisovateľom a výberu názvu knihy. Význam, resp. voľbu názvu knihy nemusíme hneď pochopiť, ani nemusíme poznať dôvody jeho výberu, ale názov nás dokáže do určitej miery ovplyvniť, napríklad pri prvotnom rozhodovaní, či knihe budeme venovať pozornosť alebo nie. Aspoň u mňa to takto funguje – pri knihách s názvom typu Búrlivý divoch si hneď pomyslím – toto ma nezaujíma a knihe nevenujem väčšiu pozornosť, ako je nevyhnutné. Pri názve, ktorý ma zaujme, postupujem samozrejme naopak. Kniha s názvom Rebelka z Istanbulu vo mne najprv vyvolala predstavu, že sa jedná buď o ľúbostný (z môjho pohľadu tým pádom aj povrchný) príbeh alebo o ženský román. Prvý dojem odvodený z názvu však klamal. K názvu by som len ešte rada dodala, že veľakrát netuším, podľa akého kľúča sa vytvára slovenská verzia názvu, lebo často je podľa môjho názoru veľmi odlišná (i znamovo) od originálu. V prípade Rebelky z Istanbulu je voľba názvu zvláštna, keďže originálny názov znie The bastard of Istanbul.

Anotácie knihy (internetová i tá na obálke knihy) sa mi zapáčili – nadobudla som z nich dojem, že kniha je exotická, plná rôznych postavičiek a čitateľovi postupne odkrýva rôzne tajomstvá.  

Obálku má kniha výraznú a farebnú, s tureckým motívom. Myslím, že sa k románu veľmi hodí.  

Autor: Elif Shafak
Názov: Rebelka z Istanbulu
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2015

Za zaujímavejšiu považujem anotáciu uvádzanú na obálke tohto románu, preto ju  uvediem namiesto anotácie dostupnej na internete:

„Keď sa v jedno popoludnie v ordinácii lekára zjaví mladé slobodné dievča, ani len netuší, že udalosti toho dňa ovplyvnia osud celej jeho rodiny.

O dvadsať rokov neskôr žije Asja Kazandži s početnými príbuznými v Istanbule. Muži v jej rodine zomierajú mladí, a tak Asja vo veľkom dome býva iba so ženami – so svojou krásnou a rebelantskou matkou Zelihou, majiteľkou tetovacieho salóna, s tetou Banu, vešticou, ktorá sa zhovára s džinmi a z kávy dokáže vyčítať ľudský osud, s tetou Feride, tá sleduje čierne kroniky v novinách a trpí hypochondriou, so starou mamou Gülsüm, ktorá čaká na návrat milovaného syna, a s prastarou matkou Petite-Ma. Jedného dňa ich navštívi sesternica Armanuš, arménska Američanka, a pokojný život rodiny Kazandžiovcov sa nečakane zvrtne. Na povrch vyplávajú tajomstvá spojené s temnými udalosťami tureckých dejín.“




















Na knihe ma zaujalo:
  • príbeh sa odohráva v Istanbule – je to z pohľadu slovenského čitateľa exotické prostredie
  • pútavý, tajomný príbeh
  • množstvo zaujímavých postáv vyskytujúcich sa v príbehu
  • periodikum Irish Times knihu zhodnotilo nasledovne: „Krásny román, jeden z najlepších o Turecku, o stretnutí kultúr, o rodine a identite.“

O tomto románe si netrúfam jednoznačne vyhlásiť, že je kvalitný, no rozhodne ma zaujal. Poznáte jeho autorku – Elif Shafak? Čítali ste niektorú z jej kníh? Ak áno, prosím napíšte mi komentár pod článok. 

4 komentáre:

  1. Tuto autorku neznám, nicméně by mě román velmi lákal :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. napriek tomu, že to nie je jediný do slovenčiny preložený román tejto autorky, tiež som o nej predtým nepočula. :) ...román vyzeral naozaj nádejne. :)

      Odstrániť
  2. Od Elif Shafak mám už pomerne dlho rozčítaný román Štyridsať pravidiel lásky. Kúpila som si e-knihu v nejakej akcii, ale mám ju iba v mobile (kvôli Adobe DRM ochrane), takže ju čítam iba občas, keď so sebou nemám žiadnu inú knihu (čo je málokedy).
    Je to pomerne zaujímavý príbeh, celé to prostredie a prelínanie postáv a časových období.Ale čo ma na ňom baví, sú mnohé myšlienky, o náboženstve je tam písané pútavo. Zamerané je to na islám a som naozaj rada, že sa tam dozvedám mnohé veci a pohľad veriacich. Sama som ateistka a popravde moc nechápem, prečo sú niektorí ľudia do viery tak zapálení. Takže i z toho smeru ma to zaujalo. Naviac mi to príde strašne aktuálne teraz. Ak by som ti mala zhrnúť, tak by som povedala, že je to krásny román o náboženstve.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem ti za veľmi zaujímavý komentár. myslím, že by mohol zaujať aj ďalších čitateľov, keďže knihu Štyridsať pravidiel lásky spomínam iba okrajovo.

      Odstrániť