Porozumenie funguje aj bez slov

Tento článok vyšiel v októbrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2019. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Klaudia Zorgovská: Myška Miška a Ela 

(Ikar – Stonožka, 2019

Na začiatku príbehu sa nám pred očami objaví tenký ružový chvostík vytŕčajúci z diery v stene. Jeho majiteľkou je roztomilá myška Miška, rozprávačka tohto príbehu. Miška je dobre vychovaná myška, a preto sa čitateľom slušne predstaví. Okrem svojho mena prezradí adresu bydliska, ako má zariadenú izbičku a dozvieme sa i to, že má skvelú susedku Elu. To všetko sa dozvieme ešte predtým, ako sa pred nami mihne myšací chvostík. Miška má naponáhlo, a preto spolu s ňou mierime preč z jej izbičky. Už môžeme vidieť Mišku úplne celú, počúvať jej rozprávanie a sledovať jej drobné krôčiky vedúce von z domu až na tajné miesto. Tu sa Miška s Elou vždy na obed stretnú a po Elinom príchode zo školy spolu trávia voľný čas. Miška nám ukazuje jeden deň z jej života, v ktorom má Ela kľúčové miesto. Z príbehu cítiť nehu tohto priateľstva, ktoré je plné porozumenia i napriek nemožnosti porozprávať sa. Miška venuje pozornosť najmä opisu dňa a jej vzťahu s Elou, o rodine dievčaťa prezradí iba máličko. I to málo však stačí na to, aby pozorný čitateľ pochopil, aký veľký význam má pre Elu tento malý tvor. 

Drobná kniha o silnom priateľstve vďaka svojej vizuálnej jedinečnosti zaujme nielen deti, ale i dospelých, ktorých určite bude lákať prečítať si text, ukrytý v ilustráciách.