Tento článok
vyšiel v májovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v
rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s
knihami detailnejšie zoznámiť.
Jazmína je
veľmi zvedavá. Naozaj veľmi zvedavá! Čože ju tak veľmi zaujíma? Tajomstvá! Lákajú
ju tajomstvá iných ľudí, snaží sa ich odhaliť. A keďže chce byť raz
spisovateľkou, začala si písať denník a píše v ňom aj o svojich
pátracích akciách. Zvedaví čitatelia doň môžu nahliadnuť...
 |
Joris Chamblain, Aurélie Neyretová: Jazmína, lovkyňa
záhad: Kamenná zoo (prel. Petra Kýšková, Fragment 2025) |
Vetou Bola
raz jedna... sa začínajú všetky Jazmínine obľúbené príbehy a začína sa ňou tiež
príbeh zaznamenaný na stránkach jej prvého denníka (Kamenná zoo). „Bola raz jedna... no predsa ja, Jazmína!“ Desaťapolročná Jazmína žije s mamčou vo veľkom dome v jednom malom mestečku.
Mamča o dcére všeličo netuší a asi je to tak lepšie. Aj tak je už
dosť podozrievavá... O Jazmíninom počínaní majú lepší prehľad jej dve
kamošky Linda a Erika. Poznajú sa odmalička a veľa času trávia spolu v domčeku na strome. Dôležitou postavou je pani Floriánová, staršia dáma
a najmä slávna spisovateľka! Jazmína ju obdivuje a rada ju
navštevuje. Nemá pred ňou žiadne tajnosti, ale priznáva, že o pani
Floriánovej vlastne takmer nič nevie.
A teda, tá záhada...
Čoskoro prejde
Jazmína k veci. K príbehu o „pánovi Záhadnom“! Kamarátky raz zo svojej skrýše videli vyjsť z lesa starého,
od farieb zašpineného muža. Tento muž veru poriadne vyburcoval Jazmíninu
zvedavosť! Vďaka trpezlivému pozorovaniu sa jej neskôr podarilo vidieť ho znova
– všetko sa odohralo ako prvý raz. To ju viedlo k rozhodnutiu byť mu
nablízku, keď pôjde do lesa najbližšie...
Začalo sa to denníkom, pokračuje komiksom. Ten tvorí väčšinu príbehu, ale čitatelia sa často
vrátia k denníku zaplnenému zápiskami, kresbičkami, fotkami a výstrižkami novinových
článkov. Denníkom sa príbeh tiež končí,
ale nepredbiehajme!
Múr
Pátracia
akcia viedla k objaveniu vysokého múru rozdeľujúceho les na dve časti, a k možnému
odhaleniu totožnosti pána Záhadného. Podľa predavača v obchode
s potrebami pre domácich majstrov by mohlo ísť o Michela Langera zvaného
Michelangelo. A čo ten múr? Keď sa dievčaťu zaň podarilo dostať, naskytol sa
jej prekvapivý pohľad. Objavilo opustenú zoo s úchvatnými maľbami zvierat.
A stretlo v nej pána Záhadného!
Pán Záhadný
Pán Záhadný
sa naozaj volal Michel Langer a bol autorom všetkých tých očarujúcich malieb
zvierat. Prečo ich maľoval? „A kde to vlastne sme?“ spýtala sa Jazmína. Michel
jej porozprával dojemný príbeh. Na tomto mieste vraj bola pred tridsiatimi
rokmi jedna z najznámejších zoologických záhrad v celej krajine. On
v nej pracoval ako maliar, staral sa o výzdobu výbehov
a verejných priestorov. Po niekoľkých rokoch slávy a pár mesiacoch
úpadku sa zoo pre nedostatok návštevníkov zavrela. Po pár rokoch sa sem Michel
vrátil a napadlo mu, že by mohol nejakým spôsobom oživiť všetky zvieratá,
ktoré tu kedysi žili. Chcel, aby každé z nich žilo ako kedysi. Maľoval
dospelé zvieratá aj s mláďatami, dal im mená a nechal ich rásť,
kŕmiť sa... Po namaľovaní leva Oskara zo zoo odišiel, ale vrátil sa a teraz
hrozilo, že odíde znova. Jazmína si myslela, že nemôže odísť a nechať
všetko tak. Prisahala mu, že dajú jeho zoo druhý život...
Tajomná
kniha
Aj druhý diel
série Jazmína, lovkyňa záhad nazvaný Tajomná kniha čitateľov prenáša za už
jedenásťročnou Jazmínou a na stránky jej (ďalšieho) denníka.
 |
Joris Chamblain, Aurélie Neyretová: Jazmína, lovkyňa
záhad: Tajomná kniha (prel. Petra Kýšková, Fragment 2026) |
Tentoraz jej
pozornosť zaujala stará pani, ktorá každý týždeň v utorok odchádzala tým
istým autobusom v tom istom čase. Vždy bola veľmi smutná a po celý
čas držala v rukách knihu. Jazmíne sa nepodarilo porozprávať sa
s ňou, ale našla užitočnú stopu. Knižný lístok z mestskej knižnice,
v ktorom sa opakovalo stále to isté meno – Alžbeta Ronsinová. Jazmína chcela tú knihu vidieť a zistiť, prečo si
ju pani Ronsinová znova a znova požičiava. Zašla preto do mestskej
knižnice a tam natrafila na zhovorčivú knihovníčku. Tá jej prezradila, že
pani Ronsinová, ktorá tu sama pred vyše dvadsiatimi rokmi pracovala, si už asi
dvadsať rokov zakaždým požičiava tú istú knihu – Ruža a Mažiar od Hectora
Bertelona. Keďže sa táto kniha vracala do knižnice vždy iba na chvíľočku
a bola jediným exemplárom titulu, šanca, že si ju hocikto iný požičia, bola
veľmi malá.
Jazmína síce
knihu nezískala, ale na stránkach knižnice našla jej anotáciu. „Mladý
spisovateľ Hector Bertelon, bojujúci na fronte počas druhej svetovej vojny,
prináša vo svojej korešpondencii nový pohľad na vojnové útrapy. Keďže má dar
jazyka, priradia ho k tajnému šifrovaciemu práporu „Mažiar“. Zoznámte sa
s vojenskou jednotkou, v ktorej slúžil, a spoznajte každodenný
život týchto statočných mužov v ohnisku vojnového konfliktu.“
Viac o knihe
a jej autorovi neskôr zistila od samotnej pani Ronsinovej. Tá jej porozprávala
o milovanom Hectorovi, jeho živote pred vojnou a po nej. Vojna ho natrvalo
poznačila – vrátil sa z nej ako iný človek a až do svojej smrti
nevydal zo seba ani hlásku. Kniha Ruža a Mažiar je zbierkou všetkých jeho
listov. Listov, ktoré písal jej.
Jazmína sa
dozvedela veľa zaujímavých informácií, ale záhadu tajomnej knihy naďalej nepovažovala za vyriešenú. A to bolo
dobre! Nebyť jej nekonečnej zvedavosti, pani Ronsinová by azda nikdy nezistila, čo jej tu milovaný Hector ešte zanechal...
Byť lovkyňou záhad
je náročné
Jazmínu
neodolateľne priťahujú záhadní ľudia. V skutočnom svete by sa jej to asi vypomstilo.
Namočila by sa do problémov, ocitla sa v nebezpečenstve. Fantazijný svet, aspoň
jeho časť prístupná deťom, síce občas hrozivo zavrčí, ale nehryzie. Je
nebezpečný iba natoľko, aby postavy zažili vzrušujúce dobrodružstvo. Jazmína
síce nebola v nebezpečenstve, ale jej počínanie predsa len nezostalo bez
odozvy. Svojou tvrdohlavou honbou za záhadami si komplikovala vzťahy
s blízkymi, došlo k roztržkám, nepochopeniu. Vzťahy sa síce napravili,
ale dá sa predpokladať, že neskôr sa zase trošku naštrbia.
A čo pán Langer a pani Ronsinová? Prestali byť záhadnými, ich tajomstvá boli odhalené. Zverili sa Jazmíne so svojimi tajomstvami presiaknutými ťaživými spomienkami a trápením. A ukázalo sa, že urobili dobre! Pocítili úľavu, radosť, zadosťučinenie, pocit užitočnosti a konečne aj šťastie.
A čo ty,
Jazmína?
Prvé dva
komiksy o Jazmíne niečo prezradia, ale stačí to? Rozhodne nie! Prečo tak
silno túži porozumieť dospelým? Čo sa stalo s jej otcom? Ktovie, čo všetko
si ešte necháva pre seba! Treba veriť, že ďalšie diely série potešia nielen jej
zvedavosť, ale aj zvedavosť čitateľov túžiacich lepšiu ju spoznať. Knihy sú
vhodné pre deti od ôsmich rokov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára