Knižný úlovok & recenzia: Ja som Smrť

Katalóg Infogate

Existujú témy, o ktorých sa rodičia s deťmi neradi rozprávajú. Hanbia sa, majú obavy, prípadne sú presvedčení, že nie je potrebné sa o "tom" s dieťaťom rozprávať. Medzi takéto témy patrí aj smrť a všetko, čo s ňou súvisí. Mnohí rodičia majú pocit, že dieťa je ešte príliš malé na to, aby sa s ním rozprávali o smrti. Iní zase netušia, čo povedať alebo ako to povedať. Som presvedčená, že s deťmi sa o smrti baviť treba. Výbornou pomôckou pri takomto náročnom rozhovore môže byť kniha Ja som Smrť.

Knihu napísala nórska spisovateľka Elisabeth Helland Larsenová. Larsenová sa okrem písania kníh venuje aj vedeniu nemocničných klaunov. Z červeného papierového "opasku", do ktorého je kniha zabalená, sa môžeme o autorke i o pozadí vzniku knihy dozvedieť viac: 

"Viac ako 20 rokov pracujem s klauniádou ako umeleckým prostriedkom pri stretnutiach s deťmi vo výnimočných situáciách - v utečeneckých táboroch, azylových centrách či nemocniciach -, teda všade tam, kde smrť nikdy nie je príliš ďaleko," vysvetľuje autorka. 

"Myslím si, že v európskej kultúre máme až priveľký odstup od smrti, ktorá je koniec koncov úplne prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou života. V tejto knihe pre deti sa pokúšam k téme smrti priblížiť. Chcela by som narušiť tabu, ktoré otázky zániku obklopuje. Nedávam žiadnu odpoveď na to, čo smrť je, len sa pokúšam namieriť reflektor na to, čo sa nás všetkých týka."

Ilustrácie nakreslila belgická ilustrátorka Marine Schneiderová.

Recenzovaná kniha

 

Prvé dojmy a zistenia

Obálka ma zaujala na prvý pohľad. Napriek množstvu farebných kvetov sa moja pozornosť zamerala na tajomnú, tmavú a smutne pôsobiacu postavičku na ružovom bicykli. Zvláštna kombinácia farebných kvetov s tmavou postavičkou vzbudila vo mne zvedavosť a túžbu rýchlo sa pustiť do čítania.

Najprv som sa domnievala, že príbeh je písaný vo forme básne. Mýlila som sa, pretože príbeh je prozaické dielo. Napriek tomu na mňa naďalej pôsobil poeticky. Textu je veľmi málo, dominujú ilustrácie. Napriek úspornosti textu je však povedané mnohé. Autorka poukázala na smrť z rozmanitých uhlov. 

V knihe dominujú farebné, pútavé a detailné ilustrácie. Strany napriek téme paradoxne prekypujú farbami, kvetmi, životom. 

Obsah

Smrť sa čitateľovi predstavuje hneď na začiatku knihy: 

"Ja som Smrť.

Tak ako je

život životom, 

ja som smrť."

 Smrť nám o sebe mnoho prezrádza. Dozvedáme sa, že prichádza za malými i veľkými zvieratami, starými ľuďmi, obeťami nehôd a tragédií, ale aj za deťmi, i za tými ešte nenarodenými. Pasáž o príchode za deťmi je smutná i dojemná:

    

Smrť upozorňuje, že môže prísť hocikedy, jej príchod nezávisí od časti dňa, ani od počasia. 

Reakcie na jej príchod vraj bývajú rôzne. Niektorí ľudia ju vítajú, iní sa schovávajú. Nikto jej však neunikne. 

Smrť kladie zásadnú, ba až kľúčovú otázku, ktorá človeka "núti" zamyslieť sa:

"Ak by som s tým skončila, 

kde by sa našlo miesto

pre všetko to,

čo rastie a čo sa zakorení?"

"Ak by som odišla,

kde by sa našlo miesto 

pre všetkých, 

čo sa narodia na zemi?"

"Ak by som zomrela,

kde by sa našlo miesto

pre nové sny 

a slová?"

Následne vysvetľuje, že je nevyhnutnou súčasťou života: 

"Život a ja

spolu žijeme

v každom jednom tele."

"Život a ja

sme vo všetkom,

čo sa začína

alebo končí." 

 Na konci príbehu Smrť prezrádza tajomstvo:

Ak sa bojíš

mňa

alebo života,

niečo ti 

pošepnem..."

Čo Smrť pošepkala si môžete prečítať v knihe. :) 

Hlavná postava

Smrť je znázornená ako smutné, tmavovlasé dievča v tmavom oblečení. Kontrastne pôsobia dva farebné prvky: červený a biely kvet v jej vlasoch a ružový bicykel, na ktorom sa vozí.

 

   

Vedľajšie postavy

Dôležitejšou postavou, dokonca až rovnocennou Smrti, je Život. Ilustrátorka ju nakreslila ako opak Smrti - svetlovlasé, usmievavé dievča, na ktorom sú jediným tmavým prvkom kvety vo vlasoch. 

 

Kniha sa mi páči, lebo: 

  

• sa zaoberá náročnou, tabuizovanou témou, o ktorej sa ťažko hovorí s dospelým, nieto ešte s dieťaťom,
• príbeh je napísaný jednoduchým a strohým jazykom, napriek tomu pôsobí poeticky,
• Smrť je vykreslená sympaticky,
• napriek ponurosti a bezútešnosti témy kniha na mňa pôsobí upokojujúco a nádejne,
• ilustrácie brilantne dotvárajú príbeh.

Zhrnutie

Kniha je plná paradoxov - príbeh pôsobí poeticky, nejedná sa však o báseň, ale o stručne písaný príbeh. Hlavná postava pôsobí smutne a ponuro, ale všetko naokolo hýri farbami a životom. Smrť pôsobí, akokoľvek divne to vyznie, sympaticky a zároveň múdro a rozumne. Príbeh je stručný, ale plný pravdivých myšlienok. Napriek na pohľad beznádejnosti Smrť na konci prezrádza dôležitú pravdu. 

Za jediný nedostatok knihy považujem skutočnosť, že opis jednotlivých aspektov smrti "kĺže po povrchu", väčšinou sú iba spomenuté a ide sa ďalej. Keďže sa však jedná o detskú knihu, asi málokto očakáva detailný rozbor. Ak by malo dieťa potrebu niektorú pasáž príbehu detailnejšie vysvetliť, odpovede by mu mal poskytnúť rodič.

Príbeh prečíta dospelý človek za "minútku". Pozorné prezretie ilustrácií zaberie viac času. Zamýšľanie sa nad myšlienkami v knihe obsiahnutými zaberie najviac času. Tento naoko jednoduchý príbeh je plný pravdivých myšlienok. Mne sa veľmi páčil a myslím, že má potenciál pomôcť deťom pochopiť, čo je smrť a tiež spracovať ju v reálnom živote.

PS

Kníh o smrti určených pre deti je na našom a českom knižnom trhu viacero. Ste prekvapení? Ja som bola. Smrti sa venujú napríklad tieto knihy: Kačka, Smrť a tulipán, Návštěva malé smrti, Anna a Anička, Anton a Jonatán, Když Dinosaurům někdo umře, Dárek pro Moniku (staršia kniha - rok českého vydania: 1984), Dobrodružstvá Ajky a Grofa v krajine sopiek. 

Bibliografické údaje knihy a oficiálnu anotáciu nájdete v tematickej kategórii Moja knižnica, v časti Danielkova knižnica, konkrétne tu.