Kam zmizli všetky písmená z kníh?

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Kristína Baluchová, Hedviga Gutierrez (ilustrátorka): Záhada knižnice na konci ulice 

                                              (PLUTOŠOP 2021)

Niektoré knižnice očaria impozantnými priestormi, iné zaujmú obrovskými knižničnými fondmi alebo unikátnymi knižničnými dokumentmi a jedna, napohľad obyčajná, malá knižnica je dejiskom riešenia zlovestnej záhady. Zlyhanie by malo nezvratné následky...

Knižnica na konci ulice je domovom tritisíc kníh a tiež (druhým) domovom knihovníčok Bety, Kvety a Vety. S nadšením odporučia tú správnu knihu, pomôžu s výberom, usporadúvajú besedy, ponúkajú vlastnoručne upečené koláčiky... Dôverne poznajú knihy, ktoré im v práci robia tichú spoločnosť, zaujímajú sa o „svojich čitateľov“. Ich práca je zaujímavá, ale nezvykne im servírovať nečakané situácie, čudné prekvapenia. Aspoň tak to dlho bolo, no potom sa nenápadne prikradlo čosi zlé...

Predzvesťou čohosi zlého bol výrazný úbytok návštevníkov. Nádej, že je to iba také smutné obdobie, sa začala zberať na odchod po besede so žiakmi. Nevydarená beseda v kombinácii s nízkou návštevnosťou privolala ťaživé otázky. „Čo ak bude skutočne chodiť do knižnice len málo detí? A čo ak napokon knižnicu zavrú, lebo nepríde nik? Ale najmä – kde deti objavia čaro všetkých tých príbehov, ak nebudú siahať po knižkách?“

Nechápali, prečo by deti nemali rady knihy, prečo by nechceli chodiť do knižnice. Čím to je? Nebodaj niekto ich knižnicu zaklial? Odpoveď sa pokúsili nájsť v knihe. Náhodne siahli po Alici v krajine zázrakov a to, čo nasledovalo, ich šokovalo. Knižné strany zívali prázdnotou a rovnako dopadli aj ostatné knihy. Všetky písmená zmizli. Ako sa to mohlo stať? Vari zaúradoval tlačiarenský škriatok alebo niekto z jeho škriatkovského príbuzenstva...?

Zrazu cez okno priletelo papierové lietadielko s odkazom a potvrdilo napohľad bláznivé podozrenie. Knihy sú naozaj zakliate a takýto osud postihne všetky knihy. Stane sa tak, pretože ľudia si ich nevážia a teraz uvidia, aký je život bez kníh. Pisateľ odkazu však vie, že tety knihovníčky sa o knihy príkladne starajú, a preto im dá poslednú šancu. Do polnoci musia uhádnuť jeho meno.

Významnú úlohu počas záchrannej akcie zohrajú malí čitatelia Martin a Dorotka, ktorí tiež vlastnia zvláštne hádankové papierové lietadielka. Od prvej hádanky prechádzajú k druhej, od druhej k tretej. Ich vyriešenie, odhalenie mena pisateľa odkazov vráti do kníh slová a obrázky. Ak ho neuhádnu, budúcnosť už bude bez kníh a ľudia si konečne začínajú uvedomovať, že takú budúcnosť nechcú...

 

Čo ak...

Knihy tu vždy boli a vždy budú, bezstarostne si hovoria mnohí. Kristína Baluchová sa zamyslela, čo by túto napohľad nemennú skutočnosť vedelo zmeniť a čo by nasledovalo. Stvorila napínavý príbeh s detektívnym nádychom, ukazujúci, že život bez kníh by bol výrazne chudobnejší, náročnejší, neistejší. „Liekom“ by nebol ani inak mocný internet, pretože by nedokázal knihy úplne nahradiť. Chýbal by duševný pôžitok, ktorý čítanie kníh prináša, chýbali by hodnoverné zdroje informácií... Skvelo, hravo, miestami humorne napísaný príbeh deťom pútavo rozpráva o význame kníh, ich nenahraditeľnosti, vyvoláva túžbu vkročiť do skutočnej knižnice, spoznať jej zákutia a odísť s knihou v ruke. 

a ešte chcem dodať (blogová vsuvka)... 

Príbeh ponúka tiež štedrú dávku napínavých chvíľ a sympatických (občas jemne humorných) ilustrácií Hedvigy Guttierezovej. Spoločný počin autorky a ilustrátorky robí v oblasti propagácie čítania velikánsky kus roboty. Prísť do knižnice na konci ulice, dôkladne sa s ňou zoznámiť a vyriešiť záhadu sa rozhodne oplatí.