Janíčko a škriatok Pipko

Tento článok vyšiel v aprílovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Admar Kwant: Janíčko a škriatok Pipko 

(prel. Mária Lachkovičová, Slová 2023)

 

Janíčko býval v dome na okraji lesa. Lesa a jeho obyvateľov sa nebál, práve naopak, bol preňho dôverne známym miestom a domovom jeho priateľov. Červienka k nemu vždy priletela a zanôtila mu veselú pesničku. Janíčko jej zase zvykol prejaviť náklonnosť obľúbenou dobrotou. Priateľstvo ho spájalo aj s plachou srnou.

Jeho kroky často viedli hlboko do lesa, pretože tam žil jeho najlepší priateľ. Čitateľ sa o ňom dozvie iba málinko, konkrétne to, že keď sa kamarátom nepodarí stretnúť, nechajú pred domčekom toho druhého drobný darček. Janíčko už priateľovi venoval sladkú černicu, ligotavý kamienok, červené pierko... Priateľ ho zase obdaroval brezovým lístkom s obrázkom v tvare písmena J a slimačou ulitou s pestrofarebnými pásikmi.

Raz v noci sa zvyčajne jemný vetrík rozčertil, zlovestne ujúkal, lomcoval strechou, narážal do dverí. Janíčko vedel, že v dome je v teple a bezpečí. Boli však v bezpečí aj jeho lesní priatelia? Nasledujúce ráno stretol červienku aj srnku. Najlepšieho priateľa síce nestretol, ale našiel potrhaný kus čiapky. Cez búrku musel jeho kamarát uviaznuť v tŕnistých kríkoch. Chlapček vedel, čím najbližšie priateľa obdaruje – ušije mu celkom novú čiapočku...

Príbeh je kratučký, čitateľovi prechádzka ním zaberie iba chvíľočku, ale zato veľmi výnimočnú chvíľočku plnú príjemných objavov. Príbeh ho prekvapí dobrotou, štedrosťou a starostlivosťou, ktorými je nasiaknutá každá knižná stránka. Ilustrácie, vytvorené technikou mäkkého pastelu, pastelovými a grafitovými ceruzkami, skvelo príbeh dotvárajú, krásne sa vzájomne podporujú, umocňujú svoje čaro. Kniha poteší všetkých milovníkov láskavých a nadčasových príbehov.