AKO zvieratá jedia?
Ako zvieratá jedia? A vlastne, aké zvieratá? To zistíme hneď na prvej dvojstrane, kde sa nám spolu ukážu na jednom obrázku a na zvyšných
dvojstranách knihy už dostanú priestor samostatne. Medvede, vtákopysky, slony,
blchy, šimpanzy, losy, kolibríky, žaby, tučniaky, zajace a pelikány.
Ako
už názov knihy naznačuje, táto kniha nám (a deťom, samozrejme) prezradí, AKO
zvieratá jedia. Vedeli ste napríklad, že vtákopysk nemá zuby ani žalúdok?
Autorky
tejto knihy však nezostali iba pri opísaní telesných zvláštností
a spôsobov,
ktorými zvieratá získavajú potravu. Ponúkajú nám rozmanitejší súbor
informácií, umožňujúci spomínané zvieratá lepšie spoznať. Dozvedieť sa napríklad...
KDE žijú?
Vidíme
ich v prostredí, v ktorom žijú, či už dočasne alebo trvalo. Hodovanie
medveďov sledujeme v listnatom lese, tučniakov navštívime na Antarktíde
a dokonca sa nám naskytne príležitosť vidieť zblízka blchy (i rozčúleného
kliešťa) a ťažko identifikovateľnú časť (pravdepodobne) človeka, predstavujúcu ich súčasný
domov.
ČÍM sú výnimočné?
Môžeme
ich lepšie spoznať a to nielen v súvislosti s hľadaním
a konzumovaním potravy. Bližšie sa zoznámime s medvedími chlpmi,
pričom sa následne nemusíme hrať na mŕtveho, utekať či liezť na strom (aj tak
sú tieto metódy záchrany diskutabilné). Vedeli ste, že slony môžu byť ľaváci
alebo praváci? Blcha môže mať rôznu farbu. Od čoho to závisí? Prečo musí zajac
hrýzť vetvičky a kôru stromov?
ČO jedia?
Odpoveď
na túto otázku sa nachádza na každej dvojstrane. Pri pohľade na niektoré zložky
jedálnička zobrazených zvierat mám chuť dopriať si ich aj ja. Sladučký med
divokých včiel, voňavá dužina kokosového orecha a zrelé ovocie... Mnohé
"delikatesy" však rada prenechám zvieratám, napríklad krv, skvasené jablká, ktoré
aj tak iba zamotajú hlavu a nohy (chudák los vie, o čom hovorím)
alebo zajačí trus. Niektoré zložky zvieracích jedálničkov v nás vyvolajú hlad,
iné mierne znechutenie a niektoré zase úžas nad fantáziou autoriek
tejto knihy. Flambované čučoriedky s medom, posypané praženými mravcami, pečené
hmyzie larvy s čakankovým dipom, ragú z mäsitých červov a nakladaný
rak s citrónovou trávou. Jasné, že na týchto neobvyklých dobrotách si
zvieratá v skutočnosti nepochutia, ale mňa prekvapili a pobavili.
Zamerajme sa na... text
Túto
knihu môžem vo viacerých smeroch opísať rovnako ako knihu Ako zvieratá spia od rovnakých autoriek. Ani v tejto knihe sa
nenachádza veľa textu. Čo je v iných prípadoch (teoreticky) negatívne, je
tentoraz pozitívne. Vďaka tomu, že kniha nie je plná textu, môžu lepšie
vyniknúť ilustrácie, ale i samotný text, ktorý pôsobí rovnako hravo
a pútavo ako ilustrácie. V knihe je použitých niekoľko typov písma
(fontov) a nájdeme tu aj informácie zvýraznené boldom a písané veľkými
písmenami. Efektne a zaujímavo prezentované informácie deti zaujmú
a možno aj dospelí natrafia na informácie, o ktorých predtým
nevedeli. Text, ktorého autorkou je Petra Bartíková a ilustrácie Katky
Macurovej spolu vytvárajú skvelý, vzájomne sa doplňujúci celok.
Zamerajme sa na... ilustrácie
Ilustrácie
Katky Macurovej som doteraz vždy chválila a bude to tak aj v prípade
knihy Jak zvířata jedí.
Jej
ilustrácie sú roztomilé, okúzľujúce, zábavné, detailne premyslené a plné
nápaditých, vtipných i rozkošných detailov. Úbohá myška, ktorá sa
vyskytne
vždy tam, kde jej hrozí úraz alebo zožratie (na
zemi
pod sadajúcim si slonom, na dosah lepkavého jazyka hladnej žaby atď.). Rozčúlený kliešť so štyrmi bojovne
zdvihnutými
nožičkami alebo vtákopysk čítajúci si knihu Ako
zvieratá spia v angličtine (tento detail ma zaujal najviac)... Katka
si dala záležať aj na oblečení, ktoré na sebe majú niektoré zvieratá
a tiež na ich mimike.
Môžeme tak vidieť znechutenie fajnového medveďa, zdesenie
ohrozenej
myšky či sústredenosť zajaca, krájajúceho mrkvu na tenké pásiky.
Pár slov na záver... a pútavý
rozhovor
Petra
Bartíková a Katarína Macurová spolu vytvorili ďalšiu vydarenú knihu
o zvieratách.
Páči sa mi, že kniha obsahuje známe (medveď, zajac, šimpanz, slon) i menej
známe zvieratá (vtákopysk, los, pelikán) a aj pri tých zvieratách, ktoré už
dieťa pozná, je pravdepodobné, že mu ponúkne pre neho doposiaľ neznáme
informácie. Podľa vydavateľa je táto kniha vhodná pre deti od troch rokov.
Pokiaľ
vás tvorba Kataríny Macurovej zaujala, odporúčam vám prečítať si aj môj
rozhovor s touto ilustrátorkou, ktorý vyšiel vo februárovom Magazíne
o knihách. Nájdete v ňom otázky (a Katkine odpovede) týkajúce sa
Katkiných picture bookov (Prečo nekvitneš?, Lily a Momo, Blcha Teo atď.) i kníh,
na ktorých pracovala spolu s Petrou Bartíkovou.
Bibliografické
údaje a oficiálnu anotáciu tejto knihy nájdete v tematickej kategórii
Moja knižnica, v časti Danielkova knižnica, konkrétne tu.
Ďalšie články o knihách Kataríny Macurovej nájdete tu: