Ježko

Tento článok vyšiel v augustovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Marije Tolman: Ježko 

(prel. Adam Bžoch, Ikar – Stonožka 2025)

I zvieratká obľubujú rozprávky. Malí knižní ježkovia si dnes chcú znova vypočuť jednu rozprávku. Rozprávku z náhlivej doby...

„Kedysi dávno-pradávno panoval všade neuveriteľný zhon. Nikto nemal čas, aby sa aspoň na chvíľku zastavil,“ dozvedáme sa. „V náhlivej dobe bol každý ustavične v pohybe.“ Našla sa však jedna zvieracia výnimka. Ježko sa nenáhlil, nesnažil sa byť stále rýchlejší, hnať sa ďalej (a ďalej a tak ďalej...), hnať sa lepšie, krajšie a viac! Vedel sa zastaviť, vychutnať si prítomnosť. Vnímal ju, cítil ju, tešil sa z nej. Nemožno však povedať, že nič nerobil. On každý deň robil niečo veľmi užitočné! Zbieral v lese odpadky. Vyzbieral všetky odpadky v lese, na kopcoch, dokonca poupratoval aj moria. Lenže naďalej pribúdali nové odpadky! Bolo len otázkou času, kedy sa dostaví vyčerpanie. A to sa jedného chladného dňa stalo. Vyčerpaný Ježko sa od únavy vonku zvalil na chrbát a po návrate domov zaspal dlhým zimným spánkom. Vonku vládol zhon ako predtým – a predsa bol iný ako predtým...

My tiež žijeme v náhlivej dobe a pre mnohých z nás je náročné zastaviť sa, vychutnať si život tu a teraz, či urobiť niečo, aby sa (nielen) nám žilo lepšie. Rozprávka z náhlivej doby je v našej náhlivej realite veľmi aktuálna. Oplatí sa preto zastať, venovať jej pozornosť, zamyslieť sa nad ňou. Lebo aj rozprávky nám majú čo povedať. Kniha je vhodná pre deti od troch rokov.

Dráčik, upokoj sa!

Tento článok vyšiel v septembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Robert Starling: Dráčik, upokoj sa! 

(prel. Marta Hlušíková, Ikar – Stonožka 2024)

Rúfus je spoločenské dráča. Rád trávi čas so svojou rodinou a priateľmi. S niektorými kamarátmi sa stretáva často, s inými zriedkavo, napríklad s malou dračicou Elisou, ktorú nevidel, odkedy sa skončil Dračí tábor. Rúfus túži znova sa s ňou stretnúť a jedného dňa zistí, že sa tak čoskoro stane – k stretnutiu má dôjsť budúci víkend, keď sa bude konať letná slávnosť. Rúfus po stretnutí s kamarátkou veľmi túži, ale jeho myseľ nezaplavia myšlienky na spoločne zažitú zábavu, ba ani radosť či netrpezlivosť. Dráčik sa začne cítiť... akosi čudne. Akoby mal horúčku, ani chvíľu neobsedí, ani jedlo v sebe neudrží. Trápi sa, myseľ mu zapĺňajú nepríjemné otázky. „Čo ak sa s ním Elisa nebude chcieť hrať? Čo ak nebude mať rada jeho priateľov? Čo ak si oni obľúbia viac ju ako jeho? Čo ak... čo ak... čo ak?“ Dráčik by sa mal upokojiť, no sám to asi nezvládne...

Deti už mohli zažiť tri „knižné pobyty“ v Rúfusovom svete, vidieť, čo dráčika práve trápilo, aké silné emócie ním lomcovali. Vždy sa niečo dôležité naučil, načerpal nové skúsenosti, ale stále to bol ten „starý dobrý Rúfus“, ktorého si deti obľúbili pre jeho citlivosť, priateľskosť, ich vzájomnú podobnosť. Kniha Dráčik, upokoj sa! sa od svojich predchodcov v ničom nelíši. Titul je vhodný pre deti od osemnástich mesiacov.

Čarovný strom

Tento článok vyšiel v májovom čísle Magazínu o knihách v roku 2023. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Christie Mathesonová: Čarovný strom 

(prel. Lucia Halová, Zelený Kocúr 2022)

 

Strom, hrdinu titulu Čarovný strom, čitateľ nájde hneď, ale namiesto očarenia sa ľahko dostaví otázka – toto je ten čarovný strom? Nuž, strom bez jediného lístočka pôsobí všelijako – smutne, opustene, osamelo, ale rozhodne nie čarovne! Zdanie však, ako to už v detských knihách býva, klame. Tento strom ukrýva čary a je v čitateľových rukách, aby sa ukázali.

Trochu ho pošúchaj, nech sa zahreje. Dotkni sa púčikov a pozri, čo sa udeje. Teraz ich jemne poštekli. Každým otočením stránky sa strom mení, ukazuje svoje rôzne tváre späté s ročnými obdobiami.

Hravé interaktívne leporelo dieťaťu ponúka možnosť stráviť pútavé knižné chvíle v spoločnosti stromu, ktorý je rovnako čarovný ako jeho živí príbuzní. Aj on mení počas roka svoju podobu, rodí chutné plody, poskytuje domov zvieratám. No knižný čarovný strom dáva dieťaťu čarovnú možnosť priniesť všetky tieto zmeny na knižné stránky.

 

 

Dievčatko z mora

Tento článok vyšiel v januárovom čísle Magazínu o knihách v roku 2023. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Sophia de Mello Breyner Andresen, Júlia Molčanová (ilustrátorka): Dievčatko z mora 

(prel. Jana Benková Marcelliová, Portugalský inštitút 2022)

 

Chlapec žil v bielom dome s drevenou zelenou verandou. Nespoznáme jeho rodičov, neobzrieme si dôkladne tento biely dom. (Knižne) pobudneme na pláži pri mori, pretože to bolo centrom chlapcovho života. Tu trávil dni, vdychoval svieži morský vzduch, skúmal a nachádzal, pozoroval a obdivoval. S morom boli späté jeho hry, myšlienky, emócie, nenaplnené túžby. Veľmi ho mrzelo, že nie je ryba, ktorá sa ponorí do hĺbok, a neutopí sa. Závidel riasam, čo sa pohojdávali podľa ľubovôle prúdov a vyzerali ľahučko a šťastne.

Dni plynuli jeden za druhým, až dorazil výnimočný deň. K chlapcovi doľahli podivné zvuky – štvorhlasný smiech! Jeho zdrojom bola veselá skupinka – chobotnica, krab, ryba a dievčatko nie väčšie ako dlaň. Zvedavému chlapcovi sa podarilo na druhý deň dievčatko chytiť do rúk a po krátkej vlne paniky (zase štvornásobnej) sa zoznámili. Dievčatko z mora mu opísalo svoj život, jeho svetlé i tienisté stránky. Sálala z nej radosť, energia, dobrota, a tiež  zvedavosť. Túžilo zistiť, aké je to na zemi, preskúmať pozemský svet. Chlapec tomu veľmi dobre rozumel, veď on tak silno túžil prebádať jej svet...

Dojímavý príbeh významnej portugalskej spisovateľky Sophie de Mello Breyner Andresen, sviežo ilustrovaný Júliou Molčanovou, vykresľuje krásy podmorského sveta a citlivo opisuje túžby a emócie hlavných hrdinov. Sú takí odlišní, ale odlišnosť nie je prekážkou v spoznávaní sa, práve naopak – z odlišnosti, premiešanej so zvedavosťou, vyklíči priateľstvo, ktoré nerozbije diaľka ani čas. Priateľstvo čisté ako to najčistejšie more, prekonávajúce aj napohľad nezdolateľné prekážky, vedúce k splneniu túžob.