Logopedické básničky

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Lenka Kačmárová, Nina Bohušová (ilustrátorka): 

Logopedické básničky (Ikar – Stonožka 2026)

 

Precvičovanie správnej výslovnosti hlásky R môže byť pre dieťa únavné a frustrujúce. Vtedy hrozí, že pocíti nechuť, ba až odpor k tejto náročnej hláske a jej precvičovaniu. Nič z toho však nemusí byť realitou, ak je nácvik zaujímavý a zábavný. Ako dosiahnuť, aby taký bol aj v domácom prostredí? Odpoveď znie – Logopedické básničky...

Publikácia Logopedické básničky slúži ako motivačná pomôcka na domáci nácvik. Je veselo ilustrovaná a naplnená básničkami zameraných na precvičenie si hlásky R v slabikových skupinách.

Nájdeme v nej dvadsaťdva básničiek o všeličom. Napríklad o mrakoch! „Štyri malé raky sledovali mraky. A tu zrazu biele mraky vyzerajú ako raky.“ Po rakoch sa predvedie mravec a po mravcovi prichádza všelikto a všeličo. Vrabec, vrak, frak, fritéza, krab, kravata, gramofón, groš... Každá básnička obsadila jednu knižnú dvojstranu a sprevádza ju úsmevná ilustrácia a nejaká úloha. Dve úlohy sú poriadne náročné, ba priam jazykolomné. Ako znejú? Takto! „Pokús sa zopakovať viackrát za sebou slovo RODODENDRON.“ Ak ste úspešne viackrát zopakovali slovo rododendron, skúste splniť ďalšiu úlohu. Zopakovať vetu: „Strapatá straka stráži strieborný strom.“

Autorkou knihy plnej „básničiek s hláskou r" je Mgr. Lenka Kačmárová, ktorá viac ako dvadsaťpäť rokov pracuje v oblasti logopédie a špeciálnej pedagogiky. Rodičia sa teda môžu spoľahnúť, že knižnú pomoc im ponúka skúsená odborníčka.

A aby bolo učenie správnej výslovnosti hlásky R ešte zábavnejšie, deti si môžu básničky vypočuť aj v zhudobnenej podobe. Zhudobnil ich Filip Pokorný alias Poky, spevák a textár z kapely Medial Banana. Kniha je vhodná pre deti od troch rokov. 

 

 

Fričo sa nechce podeliť, či čo...

Tento článok vyšiel v októbrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Suzanne Lang, Max Lang (ilustrátor): Fričo sa nechce podeliť, či čo... 

(prel. Silvia Demovičová, Verbarium 2026)

 

Opičiak Fričo sa (ne)dokonalo predviedol už v troch knihách. Ukázal, že mrzutosť mu vôbec nie je cudzia (Fričo je mrzutý, či čo... - môj článok tu), neváha razantne vysloviť slovo nie (Fričo hovorí nie, či čo... - môj článok tu), a tiež, že občas sa aj on usmeje a má rozjarenú náladu (Fričo je rozjarený, či čo... - môj článok tu). A to ešte nie je všetko...  

Šimpanz Fričo je síce hladný, ale usmieva sa (Fričo sa nechce podeliť, či čo...). Túto knižnú chvíľu si treba vychutnať, zakrátko sa stane minulosťou.

Fričo si chce na obed dať banán. Aj jeden zazrie – je to posledný banán na strome! Odtrhne ho, ale Fričo sa šmykne a banán mu vykĺzne. Zlezie teda zo stromu, aby ho našiel, ale niekto ho predbehol! Banán si už uchmatlo divého prasaťa Hopsasa a zdá sa, že Hopsasa tiež banán vníma ako ideálny obed. Fričo mu hneď oznámi, že ten banán je jeho, ale prasa tvrdí, že ho našlo a patrí jemu. Ich hádku si všimnú zvieratá, ktoré už v minulosti ukázali, že ochotne povedia svoj názor na hocičo. Učinia tak aj tentoraz! Vták Čvirik tvrdí, že banán patrí Hopsasovi, byvol Karol zase tvrdí, že patrí Fričovi. Ich slová vedú k smiešnej naťahovačke sa o banán, ktorú ukončí až zásah rozumnej gorily Kamily. „Neviete si ho rozdeliť, či čo?“ spýta sa ich a rozlomí banán na dve rovnaké časti. Ak si myslíte, že potom obaja hašterivci zjedia svoju časť banánu, mýlite sa...

Príbeh nemoralizuje, nepoúča, nesnaží sa dieťa presvedčiť, že každý sa predsa bez váhania so všetkým podelí. Ukazuje mu, že je normálne mať pocit, že niečo patrí iba mne, ale hádať sa preto nie je príjemné nikomu. Koniec príbehu dieťa, a asi nielen jeho, prekvapí a možno si naň s úsmevom niekedy spomenie, keď sa rozhodne s niekým podeliť... Kniha je vhodná pre deti od troch rokov.