Ako sa Ema prestala báť šuchotania pod posteľou

Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Peter Bátor: Ako sa Ema prestala báť šuchotania pod posteľou 

 (Fortuna Libri 2026)

 

Sympatická Ema má päť rokov a veľmi rada kreslí – najmä pred spaním. Nič nezvyčajné, malé deti predsa kreslia rady. Ona však najradšej kreslí strašidlá, a to už možno smelo označiť za nezvyčajné. Túto nezvyčajnosť ešte umocňuje skutočnosť, že najradšej kreslí... Smiešne strašidlá! Strašidlo s ponožkami na rukách, strašidlo s tromi čiapkami, strapaté strašidlo s cumlíkom v ústach... Keď Ema dokreslila, neschovala kresbičky do šuplíka, neukryla ich. Práve naopak! Všetky nové strašidielka predstavila svojim obľúbeným hračkám, porozprávala  im ich príbehy. Prezradila, že strašidlu s ponožkami na rukách býva zima na ruky, a tiež, že strašidlo s cumlíkom bez cumlíka nezažmúri ani oko.

Kresbičky boli nakreslené a strašidlá predstavené, mohlo sa ísť spať. Pokojné zaspávanie však zrazu prerušilo šuchotanie spod postele. Čo šuchotalo pod posteľou? Roztomilá chlpatá guľôčka s veľkými okrúhlymi očami, chvostíkom a s papučkami na krátkych nôžkach. Predstavila sa ako Šuchotka a prezradila, že sa trošku bojí. Strach odôvodnila tým, že niektoré deti sa jej boja a na jej prítomnosť reagujú krikom, schovávaním sa či dokonca hodením vankúša. Pritom ona vraj chce deťom len zaháňať zlé sny. Šuchotka sa bojí aj vysávača, hlasnej hudby či tmy v skrini. Ema jej ukázala skvelý spôsob, ako sa zbaviť strachu – stačí  strach fúknuť do škatuľky a škatuľku zavrieť. Emine a Šuchotkine strachy spali v škatuľke a bez nich sa im krajšie zaspalo a snívalo...

Citlivý, milo smiešny príbeh deťom ukazuje, že tmy, strašidiel a iných strašidelností sa netreba báť. A ak sa strach predsa len objaví, môžeme ho vyfúknuť do škatuľky. 

 

Domáca hnusológia

Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Sylvia Branzei, Jack Keely (ilustrátor): Domáca hnusológia: 

Nechutné veci každodenného života 

 (prel. Lucia Boszorádová, Fragment 2026)

Každodenný život je plný nechutností. Ak si niekto naivne myslí, že jeho sa to netýka, lebo je čistotný a poriadkumilovný, asi by nemal siahnuť svojimi „čistými“ rukami po knihe s názvom Domáca hnusológia...

Odporný úvod (pomenovala ho tak autorka knihy, nie recenzentka) čitateľovi oznamuje znepokojujúci fakt – hnusológia je všade. A keď všade, tak naozaj všade. Ľudské telo nie je výnimkou! Odporný úvod je síce znepokojujúci, ale milosrdne stručný a po ňom už čitateľ vykročí na cestu poznania nechutností.

Rovnako ako úvod ani názvy kapitol sa nesnažia tváriť voňavo či príťažlivo. Odporné zvuky, Telesný hnus, Smradľavá kuchyňa, Špina v kúpeľni, Nechutní domáci miláčikovia a potvorky. Každú kapitolu tvorí niekoľko strán a každá dvojstrana je venovaná určitej nechutnosti. Texty sú stručné, poučné a pútavé. A ani ilustrácie sa nenechajú zahanbiť! Sú (takmer všetky) odpudivé i smiešne zároveň.

V kapitole o odporných zvukoch čitateľ nájde zaujímavosti o vracaní, grganí, kýchaní atď. Citlivý čitateľ by mal zvážiť preskočenie kapitoly o telesných hnusoch. Zistenie, že jeho koža je domovom pre jeden a pol bilióna mikroorganizmov, by ho mohlo rozrušiť a s cieľom obrať „svoje“ mikroorganizmy o ich domov nasmerovať do kúpeľne. Zájsť do kúpeľne by, samozrejme, mohol (a aj by mal, aspoň občas), ale bez nádeje, že sa zbaví všetkých baktérií. Nezbaví. Nikdy.

Deti určite ocenia fakty o smradľavých nohách („Každé chodidlo denne vyprodukuje asi štvrtinu šálky potu.“) a sopľoch (dozvedia sa napríklad, aké môžu mať šušne farby).

Hnusy sú súčasťou nás i našich domácností. Vraj „práve teraz sa v tvojej posteli hmýria milióny roztočov, pričom každý z nich kaká približne 20-krát denne.“ Že ste to nepotrebovali vedieť? Prepáčte. Možno vašu pozornosť odláka zistenie, že „šváby považujú ľudí za takých nechutných, že sa po kontakte s nimi okamžite olížu, aby sa očistili.“ Nuž, nielen ľudia to majú v živote ťažké...

Domáca hnusológia je sympatická kniha. Teda, takým svojským spôsobom. Súhlasiť so mnou budú najmä deti, a to je dobre, pretože im je primárne určená. To im sa prihovára, chce ich niečo naučiť, zabaviť a prekvapiť ich. Ak sa do nej začítajú, určite sa jej to podarí. Je vhodná pre deti od siedmich rokov.