Ahoj, Bumbalo

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Alžbeta Skalová, Anna Motkova (ilustrátorka): Ahoj, Bumbalo 

 (Fortuna Libri 2026)

 

Čo sa dá nájsť pod detskými posteľami? Hračky, oblečenie, papuče, zvyšky jedla, papiere, ceruzky a všeličo iné. Pod Lenkinou posteľou sa ocitlo zopár kociek, ale nemali tam zotrvať, pretože dievčatko ich potrebovalo ako materiál na stavbu vysokánskej veže. A práve vďaka spadnutým kockám zistilo, že pod posteľou je čosi neobvyklé! Zbadalo veľké oči a započalo s ich majiteľom rozhovor. Podposteľný tvor na všetko odpovedal iba stručným BU! Lenka to už nevydržala a čudo spod postele vytiahla. Bolo to malé strašidielko! Čierne, strapaté, okaté. Ukázalo sa, že vie normálne rozprávať a prezradilo, že sa volá Bumbalo. Lenke sa páčilo a rozhodla sa ho ukázať mame. Čakala, že mamu pozdraví, no ono zostalo pri obľúbenom BU! Strašiť sa mu totiž zdalo lepšie. Strašidlo bolo síce trošku tvrdohlavé, ale Lenkine dohováranie predsa len zabralo – počas prechádzky s Lenkou a jej mamou slušne pozdravilo ich suseda.

Bumbalo sa stal schváleným podposteľným obyvateľom a keďže Lenka očividne rada iným dohovára (niekto by si možno pomyslel, že rada druhých poučuje...), pustila sa do odstraňovania Bumbalových nedostatkov v oblasti slušného správania. A mala čo robiť! Strašidielko bolo totiž nielen tvrdohlavé, ale aj trošku nechápavé. Nakoniec sa však naučilo hovoriť slová prosím a ďakujem a pochopilo, kedy ich má použiť. A Lenka? Ukázalo sa, že ani ona nie je neomylná. Tiež sa vie zachovať necitlivo, neslušne...

Malí čitatelia sa spolu s Bumbalom môžu naučiť pozdraviť, poprosiť, poďakovať a uvidia, aké dôležité je vedieť povedať prepáč. Zistia tiež, že je v poriadku niekedy nerozumieť svetu, v ktorom žijeme, jeho fungovanie vnímať ako komplikované či nelogické. Občas to tak predsa cítime všetci. Dokonca aj strašidlá. 

 

Jahodový čaj v jazvečom brlohu

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Eulàlia Canal, Toni Galmés (ilustrátor): Jahodový čaj v jazvečom brlohu 

 (prel. Tatiana Slováčková, Albatros 2026)

 

Medveď Oz stratil okuliare. Plánoval ísť na ryby a pozvať medvedicu Olíviu na večeru a na pozorovanie nočnej oblohy plnej hviezd. Lenže nič z toho sa nestane, ak nenájde okuliare.

Ako kráčal, zbadal v tráve kameň v tvare srdca. Kameň zbadal, ale na veveričiaka takmer šliapol. Ukázalo sa, že aj veveričiak niečo hľadá. Šťastie! Kráčali spoločne ďalej, až natrafili na rozčúleného jazveca vytŕčajúceho z diery pri koreňoch stromu. Bol nahnevaný, pretože ho hluk vytrhol zo sna. Jazvec bol síce nahnevaný, ale keď nečakane začalo husto pršať, pozval Oza a veveričiaka do svojho brlohu a ponúkol im jahodový čaj a čokoládové sušienky. Pohostil ich a porozprával o tom, ako raz stretol šťastnú kravu. „– Čo hovorila? Ako sa jej podarilo nájsť šťastie? – zaujímal sa veveričiak.“ Šťastná krava to však, žiaľ, jazvecovi nevysvetlila. Oz sa vyjadril, že jemu by úplne stačilo, keby našiel svoje okuliare, a jazvec dodal, že jemu, keby mohol dospať svoj sen.

Zrazu zaklopal na dvere vlk. Tvrdil, že stratil kľúče od svojho domova, a prosil jazveca o vpustenie dnu. Nečakaný hosť sa však onedlho priznal, že kľúče nestratil a zdôveril sa ostatným so svojím trápením. Trápilo ho, že každý pred ním zo strachu uteká. Chcel by mať priateľa, ktorý sa ho nebude báť a nebude pred ním utekať. Nuž, urobil dobre, keď zaklopal na dvere jazvečieho brlohu. Našiel v ňom rovno troch priateľov. A našli sa aj stratené okuliare! Nevedno, ako sa ocitli v Ozovom bruchu. Našťastie, nie navždy – vďaka doktorovi lišiakovi sa z neho dostali von. A ako si ďalej počínal veveričiak? Ten sa rozhodol ísť hľadať tú šťastnú kravu...

Ako nájsť šťastie? Na to, žiaľ, neexistuje univerzálna odpoveď, pretože pre každého šťastie predstavuje niečo iné. Niekedy to, čo má byť zdrojom šťastia, šťastie neprinesie. A tiež sa stáva, že človek (či zviera) netuší, čo preň vlastne šťastie predstavuje. Nuž, nie každý má to šťastie, že vie, čo presne hľadá. Kamaráti z dojímavého, jemne vtipného a ľúbezne ilustrovaného príbehu šťastie našli a recenzentka verí, že v ich spoločnosti sa troška z ich šťastia nalepí aj na čitateľa. Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov.

 

Kawaii: Ako kresliť rozkošné veci z celého sveta

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Angela Nguyen: Kawaii: Ako kresliť rozkošné veci z celého sveta  

(prel. Lucia Richterová, Slovart 2026)

Výtvarníčka Angela Nguyen vymýšľa roztomilé kresby od výmyslu sveta. A nielen to! Ochotne tiež ukazuje, ako sa takéto roztomilosti kreslia. Vydavateľstvo Slovart v minulosti vydalo už tri Nguyenovej príručky kreslenia v štýle kawaii: Kawaii: Ako kresliť rozkošné veci (môj článok tu), Kawaii: Ako kresliť rozkošné fantastické bytosti a Kawaii: Ako kresliť rozkošné lesné bytosti (môj článok tu). Tento rok vyšla štvrtá s názvom Kawaii: Ako kresliť rozkošné veci z celého sveta.

Recenzentka sa obávala, či sa štvrtá príručka nebude príliš podobať na svoje knižné predchodkyne. Videla riziko, že ponúkne len málo nového a inšpiratívneho. Obavy sa však ukázali ako zbytočné, a preto po nej môžu smelo siahnuť aj čitatelia, ktorí už preskúmali niektorú z predchádzajúcich príručiek (či dokonca všetky). Títo čitatelia môžu prvú kapitolu venovanú pomôckam na kreslenie a užitočným kresliarskym radám pokojne preskočiť, pretože je užitočná najmä pre začiatočníkov, a rovno vykročiť na roztomilú cestu okolo sveta!  Kanada, Spojené štáty americké, Mexiko, Brazília, Peru, Čile, Juhoafrická republika, Etiópia, Maroko, Španielsko, Maďarsko, Taiwan, Vietnam... Každá krajina zaberá jednu či viac knižných dvojstrán, napríklad Spojené štáty americké obsadili štyri dvojstrany, Maďarsko jednu. Knižné strany obývajú kresbičky a tiež kratučké poučné texty rozprávajúce o miestnej prírode, zvieratách, ľuďoch, mestách, pamiatkach, jedle, kultúre atď. A kresbičky? Tie s úsmevom reprezentujú svoju krajinu. Keď čitateľ zavíta do knižného Francúzska, zahľadí sa na croissant, makrónky, Eiffelovu vežu, francúzskeho buldočka, kartúzsku mačku atď. Po príchode na Taiwan zase uvidí buchtičky bao, bublinkový čaj, rybie guľky na paličke, ľudí v tradičnom taiwanskom odeve a medveďa ušatého taiwanského. Všetko, čo čitateľ počas cestovania uvidí, môže nakresliť. Angela mu ukáže ako na to!

Kniha je bohatým zdrojom inšpirácie pre tých, čo chcú kresliť roztomilé kresby a zaujme aj tých, ktorým stačí takéto kresby iba obdivovať. Jednoducho formulované texty sú užitočné najmä pre detských čitateľov (od šiestich rokov), ktorí sa vďaka nim dozvedia zaujímavosti o krajinách z celého sveta.