Sera Swanová patrila k najmocnejším čarodejníkom v Británii. Potom však oživila svoju (nedávno zosnulú) pratetˇXu Jasmine, stratila väčšinu mágie, spriatelila sa s tak trochu ničomnou hovoriacou líškou a vykázali ju z magického Cechu. V súčasnosti mierne neochotne pomáha Jasmine prevádzkovať hostinec, rieši výčiny ich svojráznych hostí a smúti za budúcnosťou plnou čarov, o ktorú už zrejme navždy prišla.
Keď sa dozvie o existencii kúzla, čo by jej mohlo prinavrátiť schopnosti, požiada o pomoc atraktívneho, odmeraného historika Lukea Larsena. Luke má na pobyt v hostinci vlastné dôvody, za žiadnych okolností sa neplánoval zapliesť do šialeností, ktoré sa okolo neho dejú, a už vôbec nemal v úmysle pustiť si k telu istú nevrlú hostinskú. Nikoho teda neprekvapí viac ako jeho, keď jej nielenže prisľúbi pomoc, ale navyše si uvedomí, že sa jeho srdce roztápa.
Prevádzkovať hostinec, znova získať stratenú mágiu a udržať si náskok pred ostražitým Cechom by dalo zabrať každému, no Sera má čoskoro zistiť, že na to nie je sama... a že možno neexistuje nič magickejšie než jej strelená, úžasná rodina.
![]() |
| zdroj: Slovart |
Connor a Lev sa po zničení cintorína, posledného útočiska SVOPkárov, znovu ocitajú na úteku. Tentoraz sa však ženú aj za odpoveďami, ktoré by im mohol dať niekto, koho sa Iniciatívne občianstvo pokúsilo vymazať z dejín. Ak uspejú, možno objavia kľúč k úplnému zastaveniu uvoľňovania.
Scelený tínedžer Cam tajne plánuje zničenie organizácie, ktorá ho stvorila. Vie totiž, že ak Iniciatívne občianstvo zrazí na kolená, dokáže tým Rise, čo k nej naozaj cíti. A bez Risy Cam zabúda, aké je byť človekom.
S Úradom pre mladistvých a s pomstychtivými časťovými pirátmi v pätách sa cesty Connora, Leva, Cama a Risy dramaticky pretnú – a každého z nich navždy zmenia.
![]() |
| zdroj:Slovart |
Tam, kde sa radosť zo slobodného pohybu a dobrodružstva prelína s pocitom vyčlenenia. Tam, kde rastie starý gaštan a okolo neho sa krúti život dievčatka, ktoré od svojej starej mamy dostalo meno Zelinka. Pod gaštanom majú zaparkovanú svoju vetriesku, v ktorej žijú, i strelnicu v starej maringotke, ktorá je ich živobytím. Príbeh o živote na kolesách, kde buchnutie dverami rozkýva celý vratký dom, o živote, ktorý vonia diaľkami, pestrofarebným tovarom i ružami z krepového papiera. Kolotočárka nie je len knihou o dospievaní v kolotočiarskej maringotke, ale aj hlbokou výpoveďou o solidarite, nádeji a tvrdošijnej túžbe nájsť si svoje miesto vo svete.
![]() |
| zdroj: Bux.sk |
![]() |
| zdroj: Slovart |
A napokon nás obaja sprevádzajú svojimi úvahami o živote a o láske, o smrti a o tom, čo je to vlastne domov.
![]() |
| zdroj: Bux.sk |
Práce služky pro ni znamenala alespoň malou možnost si polepšit. Naučit se, jak se starat o domácnost, ale také jak se chovat a pohybovat ve městě. Po cestě snila o tom, že si najde ženicha, a třeba potom bude paní domu. Realita ale byla často o dost tvrdší. Už na nádraží čekaly na nezkušená děvčata kuplířky, které jim nabízely docela jinou „službu“. Bez rizik ale nebyly ani v domácnostech, kde jim hrozilo sexuální obtěžování a v případě těhotenství vyhazov na ulici.
Praha, Krakov nebo Vídeň – ve všech středoevropských městech byla situace služek pro všechno podobná. V domácnosti vstávaly první a poslední chodily spát, většinou neměly ani kde se pohodlně a důstojně vyspat, umýt se nebo si nechat své osobní věci. K tomu těžká práce bez volného času, malé výdělky a závislost na náladě paní domu. Teprve postupně začaly vznikat spolky, které se snažily služebné vzdělávat nebo je chránit před nástrahami velkoměst.
Dodnes málo víme o těchto skrytých dějinách zapomenutých služebných. Polské reportérce Joanně Kuciel-Frydryszak se podařilo ve veřejných i rodinných archivech, dobovém tisku nebo různých publikacích objevit perličky, díky nimž si dokážeme mnohem lépe představit, jak asi skutečně vypadal život služek. Zaznamenala některé z dnešního pohledu až anekdotické rady, jak se má služka chovat a oblékat, stížnosti hospodyň, autentické inzeráty nebo články z černé kroniky. Dojemné jsou dopisy, které dokládají, že existovaly i příklady, kdy vznikl úzký a srdečný vztah mezi služebnou a rodinou, v níž pracovala. Historické reportáže Joanny Kuciel-Frydryszak Služky pro všechno a Venkovanky, které se věnují tvrdému životu žen na vesnici, se staly v Polsku bestsellery a vzbudily diskusi o tom, jestli známe osudy vlastních prababiček.
V originálním grafickém zpracování nechybí dobové fotografie některých hrdinek knihy nebo dobové dokumenty.
![]() |
| zdroj: Bux.sk |
Keď malá vydra spokojne zaspala, nechtiac pustila maminu labku. Rýchlo ju poštekli na nožičke, aby sa zobudila a voda ju neodniesla príliš ďaleko! Pomôžeš malej vydre prekonať rôzne nástrahy na ceste za mamičkou, aby bola čo najskôr v jej bezpečnom náručí?
Ďalšie utešené a interaktívne leporelo pre najmenších čitateľov – fúkaj, klopkaj, hladkaj, potras a zahraj sa s rozkošným vydrím mláďatkom.
![]() |
| zdroj: Bux.sk |
![]() |
| zdroj: Albatrosmedia.sk |
![]() |
| zdroj: Albatrosmedia.sk |
Rozprávky zo šiestich kontinentov sprevádzajú ilustrácie Emílie Holečkovej Jesenskej.
![]() |
| zdroj: Slovart |

















