Chcem späť svoj klobúk

Tento článok vyšiel v májovom čísle Magazínu o knihách v roku 2022. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Jon Klassen: Chcem späť svoj klobúk 

(prel. Tomáš Hučko, BRAK 2021)

Literárny svet nezaručuje svojim obyvateľom bezproblémový život. I tu sa dejú nemilé veci, knižná realita zvážnie. Medveďovi sa jedna nemilá vec pritrafila – zmizol mu klobúk. No namiesto zmierenia sa so smutnou realitou začal po ňom pátrať.

Medveď stretol viaceré zvieratá, pýtal sa ich na svoj klobúk. Líška jeho klobúk nevidela, žaba nevidela žiadne klobúky, zajačik s klobúkom na ušatej hlave odpovedal značne podozrivo a nepríjemne, korytnačka nevidela nič celý deň. Medveďa opakovaný neúspech zarmútil.

Ako ten tvoj klobúk vyzerá?, opýtal sa parohatý zvedavec, a privolal do zarmútenej medvedej mysle kľúčovú informáciu – „veď ja som ho videl!“ Od nej už nebolo ďaleko k medvedej spokojnosti a k potrestaniu jedného zlodeja klobúkov...

Ukradnúť medveďovi milovaný klobúk sa rozhodne nevypláca. Zlodejstvo je to síce odsúdeniahodné, ale bez neho by sme neboli svedkami napínavého hľadania, vtipných momentov, náhleho medvedieho precitnutia a spravodlivého vyvrcholenia (z medvedieho pohľadu). Deti sa ľahko vcítia do chlpáčovej situácie. Strata milovanej veci je predsa vážna vec! No jej hľadanie môže byť veru veselé. 

 

 

Pufi a Brunhilda: Čaro neočakávaného

Tento článok vyšiel v májovom čísle Magazínu o knihách v roku 2022. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Barbara Cantini: Pufi a Brunhilda: Čaro neočakávaného 

(prel. Viktória Floreková, Fragment 2022)

V starom košíku sa narodili štyri mačiatka – tri ryšavé a jedno čierne. Prednosti ryšavých mačiatok sa ukázali okamžite, boli užitočné a nespochybniteľné (lezecké schopnosti, hlasné mňaukanie, úžasne hebučká srsť). Výnimočnosť čierneho mačiatka Pufiho nebola jasne definovateľná, vysvetliteľná. Niekedy, keď voľačo chcelo, stačilo zo seba vydať „puf“, a začali sa diať zvláštne veci.

Ryšaví súrodenci postupne opustili rodný košík v ľudskej spoločnosti. Pufi ho opustil ako posledný a rozmýšľal, čo zaujímavé by sa naučil, aby si aj jeho niekto vybral.

Na opačnom konci mesta žila Brunhilda. Asi desaťročné dievča bolo neúplnou čarodejnicou, žilo s čarodejníckymi príbuznými v čudesnom dome. K nadobudnutiu statusu úplnej, pravej čarodejnice sa dopracuje usilovným štúdiom a vďaka vlastníctvu magickej mačky. Deň debutového lietania sa blížil a Brunhilda stále nemala vlastnú magickú mačku. Bez nej však nedokáže lietať. Nájsť tú pravú mačku jej dalo zabrať, ale podarilo sa. Našla výnimočnú mačku, ktorá tiež niekoho hľadala...

Barbara Cantini už detských čitateľov zaujala vydarenou, milo strašidelnou knižnou sériou o malom strašidielku Mortine. Opätovne deťom prináša nevšedný, roztomilo-zábavný príbeh, sympatickú, tentoraz živú hlavnú hrdinku, milého zvieracieho hrdinu a prepracované ilustrácie. Kniha je vhodná pre deti od šiestich rokov. 

 

 

Klementína

Tento článok vyšiel v májovom čísle Magazínu o knihách v roku 2022. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Soňa Balážová, Aneta Františka Holasová (ilustrátorka): Klementína 

(E.J. Publishing 2021)

Deti rady pobývajú v knižnom detstve. Nachádzajú v ňom zaujímavé dobrodružstvá, zamotané situácie, všakovaké smiešnosti a bláznivosti – toto všetko im ponúka aj Klementínino detstvo, do ktorého vstúpia v dôležitom období...

Osemročnú Klementínu si môžu prvýkrát dôkladne poobzerať na ôsmej strane a na osmičku natrafia ešte veľakrát. Jej dedo totiž tvrdí, že ôsme roky boli, sú a vždy budú dôležité. Ona mu verí a často sa zaoberá otázkou, čo také by sa tento rok mohlo stať jej.

Klementína je zábavná a bystrá a tieto slová vystihujú aj ostatných členov rodiny. Mamka dcére často číta verše od rôznych básnikov, oco vie odpovedať úplne na všetko. Dedko stojí za výberom vnučkinho neobvyklého mena (prvou nositeľkou mena Klementína v tejto rodine  bola dedkova živá kosačka – koza), stále si len vymýšľa a žartuje. No babka vraj vždy hovorí pravdu. Ale ktovie. Tvrdenie, že s dedom našli zlatú rybku plávať v mláke na ulici, cestou z požičovne kocúrov, môže vieru v jej pravdovravnosť trošku nahlodať.

V Klementíninom živote sa nečakane objavil (vraj) najobyčajnejší chlapec, desaťročný, ostatnými často nevidený Vendelín. (Takmer) neviditeľný chlapec, tvrdiaci, že jeho ruky sa nepotia, ale pieskujú, sa s ňou skamarátil a čitateľ sa stane nenápadným pozorovateľom ich priateľstva - Klementíninho dumania nad tým, v čom je Vendelín výnimočný, ich pátrania po korytnačke Žirafe, snahy zistiť, kam nákladné auto odváža jeseň.

Klementína je so svojim ôsmym rokom spokojná a spokojnosť sa určite dostaví aj u osem - až dvanásťročných detí, ktoré ho prežijú s ňou. Jej svet je totiž natoľko príjemný, pohostinný a veselý, že si ho nemožno neobľúbiť, nevychutnať si prítomnosť v ňom, od srdca sa nezasmiať.