Život v Malinových horách

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Lukáš Cabala, Csilla Dózsa (ilustrátorka): 

Život v Malinových horách (Slovart 2025)

Pútavé príbehy vedia stvoriť aj zvieratá. Tak schválne – poznáte aspoň jedného zvieracieho spisovateľa? Ak nie (a tiež ak áno), ide sa do Malinových hôr...  

Dnes chcel zajac Vincent začať pracovať na novej knihe. Lenže nevie nájsť svoje zázračné pero, vďaka ktorému ľahko vymyslí čarovný príbeh. Kde by len mohlo byť? Zdá sa, že v nore nie je, hľadanie sa preto presúva von. Rátajte s tým, že hľadanie „chvíľu“ potrvá. Malinové hory sú totiž veľké a žije tu veľa zvierat, napríklad kníhkupes Whitman, ktorého má Vincent rád, či lišiak Mikkelsen, ktorého Vincent rád nemá. 

Záhada strateného pera je síce dôležitá, ale nie až tak ako Malinové hory a život v nich. Autor nám dopraje bezpečné túlačky (aj v noci!) a spoznávanie miestnych obyvateľov. Predstaví nám tiež výnimočnú návštevníčku Malinových hôr, zajačicu Karolínu Klementínu narodenú za polárnym kruhom. Uznávaná astronómka sem bola vyslaná, aby tu pozorovala hviezdnu oblohu a napísala správu pre observatórium. Spoločnosť jej okrem hviezd robí aj Vincent – spolu dumajú nad záhadou strateného pera, vystavia sa nebezpečenstvu (večerať s líškami zaváňa problémami), stane sa z nich zohratá (nielen) autorská dvojica...

Aký je život v Malinových horách? Jedinečný – ako každý ich obyvateľ. Vincentov život je naplnený priateľstvom, dôverou i nedôverou, bezpečím i nebezpečím, láskou (nielen) k literatúre a chuťou realizovať sa. Je taký rozmanitý a preskúmania hodný ako hory samotné.

Kniha Život v Malinových horách je napínavá, tajomná, milá, občas drsná, občas smiešna a sympaticky knihomoľská. Je vhodná pre deti od šiestich rokov, ale vychutnajú si ju aj dospelí oceňujúci kvalitne napísané detské knihy a tešiaci sa z milých (kniho)slovných hračiek. 

Mína a náhodní okoloidúci

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Kateřina Pantovič, Eliška Straková (ilustrátorka): Mína a náhodní okoloidúci 

(prel. Nataša Juračková, Albatros 2025)

Mína a Zuzana – dcéra a mama. Školáčka Mína má zo všetkého najradšej balet (a melónové žuvačky, samozrejme, aj svoju mamu). Baletný dres si oblieka dennodenne. Aj vo februári! Neprekáža jej, keď sa dostaví pondelok, deň, ktorý sa medzi ľuďmi neteší veľkej popularite (ona sa naň zvyčajne teší). V pondelok má totiž hodinu baletu. Učiteľka baletu však Míne strpčuje jej cestu za snom – tvrdí, že z Míny baletka nikdy nebude.

Mama, ktorej nevyšiel vzťah s Míniným otcom, mala iný sen. Jej sen sa už síce stal realitou, ale realita má od dokonalosti ďaleko. Vlastní malinké kníhkupectvo Leporelo a deň čo deň v ňom trpezlivo čaká na zákazníkov. Tí sa k nej však húfne nehrnú.

Kníhkupectvo Leporelo má jednu nepríjemnú vlastnosť – je ľahko prehliadnuteľné. Našťastie sa však nájdu okoloidúci, ktorí ho neprehliadnu a vstúpia doň. Príchod „pána s pomarančmi“ mamu rozrušil – muž sa jej očividne páči. Ukáže sa, že je to nielen sympatický muž, ale aj výnimočný zákazník. Kúpi si totiž osem kníh! Na predaj ôsmich kníh mama väčšinou potrebovala desať dní.

Inokedy vstúpia do kníhkupectva ďalší náhodní okoloidúci – svojská vynálezkyňa (chce knihu o tom, po čom ľudia túžia), láskyplne sa handrkujúci párik dôchodcov, ktorý sa rozhodol adoptovať si v zoo vydru (chcú knihu o rodičovstve) a (ne)dobre známa učiteľka baletu.

V príbehu sa ukáže aj Mínin tato. Ona si želá, aby sa dal s mamou zase dohromady. To sa však nestane...

Čitateľ si môže nerušene vychutnať pobyt v Leporele, sledovať dianie v ňom i mimo neho. Azda bude súhlasiť s recenzentkou, že cieľavedomá, vtipná, prostoreká Mína a sčítaná, pracovitá, romantická Zuzana si zaslúžia šťastný koniec. Dostaví sa? A ako vyzerá? Ak sa nechá príbehom zaviesť na posledné stránky, dozvie sa. Kniha je vhodná pre deti od desiatich rokov.  

Prekvapenie pre knihovníka Tea

Tento článok vyšiel v augustovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Martina Orsi, Elisa Paganelli: Prekvapenie pre knihovníka Tea
(prel. Alexandra Lenzi Kučmová, Ikar – Stonožka 2024)

Knihu Prekvapenie pre knihovníka Tea obýva výnimočný medveď. Čím je výnimočný? Nuž, takmer všetkým! Zimný spánok sa ho netýka, on sa ukladá na letný spánok – v zime pracuje v knižnici. 

Medveď Teo žije medzi knihami a okrem nich mu spoločnosť robí kolega, pán Králik a návštevníci knižnice. Potešenie mu prinášajú nielen príbehy a dobrá spoločnosť, ale aj horúca čokoláda a sušienky. Život v knižnici je pokojný, to sa však zmení, keď im na dvere zaklope neznáma biela medvedica. Medvedica Linda tvrdí, že chýry o medveďom knihovníkovi sa dostali až na severný pól a ona sa s ním chcela zoznámiť. Teo a pán Králik jej ponúknu ubytovanie a Linda do ich knižničnej domácnosti tak skvelo zapadne, že z nej spravia oficiálnu medvediu knihovníčku. Teove sympatie vyústia do lásky a s tou prídu rozpaky, ostýchavosť a obavy. Sovie čitateľky Teovi ochotne poradia, ako si získať Lindinu náklonnosť. Teo s nimi nie je stotožnený, tvrdí, že by sa jej chcel páčiť taký, aký je. „Tak potom nemáš šancu!“ zvolali sovy jednohlasne...

Milý príbeh deťom (asi od štyroch rokov) rozpráva o nevšednom chlpáčovi, plnení si snov, knižnici, a tiež o príbehoch a ich magických účinkoch.

Knižnica pána Losa

Tento článok vyšiel vo februárovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Inga Moore: Knižnica pána Losa 

(prel. Lucia Hlubeňová, Ikar – Stonožka 2023)

 

V dome uprostred lesa žila losia rodinka. Každý večer sa všetci usalašili okolo kozuba v útulnej obývačke a počúvali príbehy rozprávané pánom Losom. Jedného večera sa však stalo čosi nemilé – los si už nevedel spomenúť ani na jednu historku, ktorú by svojej rodine už nerozprával. „Čo keby si nám prečítal nejakú rozprávku?“ navrhla pani Losová. Keďže sa v ich domácnosti žiadna rozprávková kniha nenachádzala, vybral sa los k susede medvedici. Lenže ani u nej žiadna nebola! Pátral preto ďalej, hľadal knihu u ďalších lesných zvierat, ale bezvýsledne. Nehodlal sa vzdať a jeho kroky onedlho viedli do knižnice v meste. Odniesol si odtiaľ tri knihy a večer sa jeho rodina a medvedica s mláďatami započúvala do rozprávky Červená čiapočka. Chýr o čítaní rozprávky sa rozšíril medzi zvieratá a ďalšie rozprávkové čítanie – tentoraz Kocúra v čižmách, si prišla vypočuť okrem medvedice s mláďatami aj jazvečia rodina. Nasledujúci večer patril Popoluške a pribudli ďalší nadšení poslucháči. Bolo ich už toľko, že sa ledva všetci zmestili do izby. To veru neboli ideálne čitateľské podmienky! Na druhý deň mal los „plné kopytá“ práce – najprv zavolal pani knihovníčke, neskôr našiel na smetisku starý autobus a prerobil ho, a potom ho zaplnil knihami, ktoré si požičal z knižnice. Do lesa dorazila „losia pojazdná knižnica“, ale vynoril sa ďalší problém – nadšení poslucháči rozprávok nevedia čítať...

 

Očarujúco ilustrovaný príbeh deťom (asi od troch rokov) rozpráva o knihách, knižnici a o spoločnom čítaní, ktoré ponúka možnosť spoločného prežívania príbehov a príležitosť porovnať si čitateľské zážitky, a ktoré je tiež zdrojom oddychu, uvoľnenia, spomalenia  a príjemných chvíľ s blízkymi.