Tento
článok vyšiel vo februárovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text
článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
V dome
uprostred lesa žila losia rodinka. Každý večer sa všetci usalašili okolo kozuba
v útulnej obývačke a počúvali príbehy rozprávané pánom Losom. Jedného
večera sa však stalo čosi nemilé – los si už nevedel spomenúť ani na jednu
historku, ktorú by svojej rodine už nerozprával. „Čo keby si nám prečítal
nejakú rozprávku?“ navrhla pani Losová. Keďže sa v ich domácnosti žiadna
rozprávková kniha nenachádzala, vybral sa los k susede medvedici. Lenže
ani u nej žiadna nebola! Pátral preto ďalej, hľadal knihu u ďalších
lesných zvierat, ale bezvýsledne. Nehodlal sa vzdať a jeho kroky onedlho
viedli do knižnice v meste. Odniesol si odtiaľ tri knihy a večer sa jeho
rodina a medvedica s mláďatami započúvala do rozprávky Červená čiapočka.
Chýr o čítaní rozprávky sa rozšíril medzi zvieratá a ďalšie
rozprávkové čítanie – tentoraz Kocúra v čižmách, si prišla vypočuť okrem
medvedice s mláďatami aj jazvečia rodina. Nasledujúci večer patril
Popoluške a pribudli ďalší nadšení poslucháči. Bolo ich už toľko, že sa
ledva všetci zmestili do izby. To veru neboli ideálne čitateľské podmienky! Na
druhý deň mal los „plné kopytá“ práce – najprv zavolal pani knihovníčke, neskôr
našiel na smetisku starý autobus a prerobil ho, a potom ho zaplnil
knihami, ktoré si požičal z knižnice. Do lesa dorazila „losia pojazdná
knižnica“, ale vynoril sa ďalší problém – nadšení poslucháči rozprávok nevedia
čítať...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára