Tajný život – HMYZ

Tento článok vyšiel v augustovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Moira Butterfieldová, Vivian Minekerová (ilustrátorka): Tajný život – HMYZ 

(prel. Zuzana Štelbaská, Fragment 2026)

 

Svet hmyzu ukrýva veľa tajomstiev, zaujímavostí a prekvapení. Deti láka, stretnutie s hmyzom ich teší a napĺňa zvedavosťou. Hmyz to tak radostne nevníma, o kamarátstvo s ľuďmi nestojí. Výnimkou je lienka Luna, ktorá sa deťom prihovára a pozýva ich na výlet do sveta hmyzu... 

Lienka Luna je kvalifikovaným sprievodcom svetom hmyzu. Čitateľov všelikam vezme a predstaví im rozmanitý hmyz. Najprv upriamuje ich pozornosť na seba a ostatné lienky. Rozpráva o tom, ako sa narodila, o svojej premene od vajíčka až po súčasnosť. Opisuje časti svojho tela (a tiež iného hmyzu), vysvetľuje, na čo slúžia. Niektoré časti tela majú, ako ich Luna láskyplne nazýva, hmyzáčikovia podobné, iné sa líšia, napríklad ústne ústroje.

Čitatelia stretnú veľa všelijakých hmyzákov, ale našťastie nie všetkých. To by nebolo možné ani v knižnom svete. Veď na Zemi žije oveľa viac hmyzu ako ľudí! Kde je všetok ten hmyz? Nuž, skoro úplne všade. Žije v mestách i v divočine, na púšťach i na Antarktíde, v budovách i medzi ich tehlami, na stromoch či pod vodou... Čitatelia uvidia hmyzích staviteľov, niektoré z najväčších chrobákov na svete, a tiež najmenších hmyziakov na planéte.

Výlet prináša jednu hmyziu zaujímavosť za druhou a nepoľavuje ani vo svojej záverečnej časti. Luna napríklad predstavuje najúžasnejších hmyzákov v nevšedných kategóriách – najlepší vzdušný akrobat, letec do najväčších výšok, najlepší skokan či najvytrvalejší obyvateľ v horúcom počasí.

Cesta do sveta hmyzu je obohatená o niekoľko hmyzích rozprávok z rôznych kútov sveta. Sú rovnako pútavé a poukazujúce na hmyziu rozmanitosť ako zvyšné časti knihy.

Hmyz je síce veľmi šikovný a životaschopný, no aj tak to na svete nemá ľahké. A to je problém nás všetkých. Svet totiž potrebuje chrobáky! Ako im pomôcť, aby sa ich počet dramaticky neznižoval? Aj o tejto vážnej téme lienka Luna deťom porozpráva...

Život hmyzu prestane byť po prečítaní tejto roztomilo ilustrovanej knihy tajným. Čo stratí na tajnosti, naberie na zaujímavosti a azda tiež na snahe o jeho zachovanie. Kniha je vhodná pre deti od siedmich rokov. 

 

 

Ježko

Tento článok vyšiel v augustovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Marije Tolman: Ježko 

(prel. Adam Bžoch, Ikar – Stonožka 2025)

I zvieratká obľubujú rozprávky. Malí knižní ježkovia si dnes chcú znova vypočuť jednu rozprávku. Rozprávku z náhlivej doby...

„Kedysi dávno-pradávno panoval všade neuveriteľný zhon. Nikto nemal čas, aby sa aspoň na chvíľku zastavil,“ dozvedáme sa. „V náhlivej dobe bol každý ustavične v pohybe.“ Našla sa však jedna zvieracia výnimka. Ježko sa nenáhlil, nesnažil sa byť stále rýchlejší, hnať sa ďalej (a ďalej a tak ďalej...), hnať sa lepšie, krajšie a viac! Vedel sa zastaviť, vychutnať si prítomnosť. Vnímal ju, cítil ju, tešil sa z nej. Nemožno však povedať, že nič nerobil. On každý deň robil niečo veľmi užitočné! Zbieral v lese odpadky. Vyzbieral všetky odpadky v lese, na kopcoch, dokonca poupratoval aj moria. Lenže naďalej pribúdali nové odpadky! Bolo len otázkou času, kedy sa dostaví vyčerpanie. A to sa jedného chladného dňa stalo. Vyčerpaný Ježko sa od únavy vonku zvalil na chrbát a po návrate domov zaspal dlhým zimným spánkom. Vonku vládol zhon ako predtým – a predsa bol iný ako predtým...

My tiež žijeme v náhlivej dobe a pre mnohých z nás je náročné zastaviť sa, vychutnať si život tu a teraz, či urobiť niečo, aby sa (nielen) nám žilo lepšie. Rozprávka z náhlivej doby je v našej náhlivej realite veľmi aktuálna. Oplatí sa preto zastať, venovať jej pozornosť, zamyslieť sa nad ňou. Lebo aj rozprávky nám majú čo povedať. Kniha je vhodná pre deti od troch rokov.

Myšiakova plavba po rieke

Tento článok vyšiel v augustovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.   

Alice Melvin: Myšiakova plavba po rieke 

(prel. Lucia Hlubeňová, Ikar – Stonožka 2025) 

Myšiak je sympatické zvieratko. Vie si vychutnať mrazivé dni chúliac sa pod dekou a čítajúc knihu a rovnako si vychutnáva aj čas strávený na potulkách. Čitatelia sa s ním už mohli prechádzať po jeho lese, vidieť rôzne podoby lesa počas jedného roka a stretnúť jeho obyvateľov na stránkach knihy Myšiakov les. Teraz sa k myšiakovi môžu znova pripojiť! Čitatelia, ktorí s ním (zatiaľ) nevykročili na lesné potulky, sa môžu pridať tiež...

Prichádzame práve včas! Myšiak je už uvelebený v člne – plavba sa začína! Knižný cestovateľ usilovne vesluje a obzerá si všetku okolitú prírodnú nádheru. Les však čoskoro opustíme. Myšiak vie, že keď prejde popod most, nechá svoj les za sebou. „Čaká ma iný svet,“ pomyslí si...

Je skoré poludnie, dorazili sme do mesta. Na brehu stojí Obchod pri riečke lákajúci zákazníkov na lahôdky a zákusky, obchod s ovocím a zeleninou a prevádzka pošty. „Mesto je ako bzučiaci úľ. Plné zvukov, vôní a prekvapení,“ dozvedáme sa. Na ďalšej strane čas pokročil a my za súmraku nechávame mesto za sebou.

Koniec spoločného putovania je už neďaleko. A kamže to teda ideme a čo (alebo kto) tam na nás čaká? Ocitneme sa na mieste, kde sa rieka vlieva do mora. Z domčeka na piesočnatom brehu vyšiel myšiakovi naproti jeho starý priateľ. Spolu s nimi sa môžeme zahľadieť na more. A ten pohľad stojí za to!

Rozprávkovosť sa v príbehu prepletá s realitou. Veľa zvieratiek sa podobá ľuďom (sú oblečené, žijú v pohodlne zariadených príbytkoch, pracujú atď.), vtáky a ryby sú zobrazené realisticky.

Deti určite poteší prítomnosť otváracích okienok a špeciálnych výrezov. Čo sa skrýva za stenami príbytkov či v obchode? V loďke či pod vodou? Stačí nakuknúť a dozvedia sa!

Tento pôvabne ilustrovaný príbeh je zdrojom príjemných zážitkov a milých stretnutí. Kniha je vhodná pre deti od troch rokov. 

Kto žije hore? Kto žije dole? – Jedinečná cesta do tajuplných svetov

Tento článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Johanna Prinz, Jana Walczyk (ilustrátorka): Kto žije hore? Kto žije dole? – Jedinečná cesta do tajuplných svetov
(prel. Magdaléna Rusiňáková, Ikar – Stonožka 2024)

Na svete je toľko nádherných miest a prostredí, kde žiť je ako za odmenu. Sú malebné, príjemné, pohostinné. Na svete sú tiež miesta a prostredia, kde žiť nie je jednoduché, ani bohvieako príjemné (z ľudského pohľadu) – sú pokryté snehom alebo skalami, počasie je príliš chladné alebo príliš horúce... Ale aj tam niekto žije! Kto? Ak to čitateľ chce zistiť, a uspokojí sa s knižnou návštevou, stačí vstúpiť na stránky knihy Kto žije hore? Kto žije dole? Tu preskúma život hore i dole...

Prvou zastávkou je Arktída. Čitateľ nakukne pod zamrznutú vodu, do brlohu a nory. Stretne  mrože ľadové, medvede biele, hraboša polárneho i vráskavce dlhoplutvé. Zima panuje aj na ďalšej dvojstrane patriacej sibírskej tundre. Lumíky pobehujú podzemnými chodbičkami, líška polárna asi dúfa, že niektorý z nich vystrčí hlavu z diery, soby arktické zabárajú svoje dlhé štíhle nohy do snehu. Kniha čitateľa zavedie aj k brazílskej rieke Amazon, do ktorej je nerozumné, túžiac po osviežení, ponoriť nohy – mohol by ich chcieť ochutnať húf pirají! Záhrada, pole a rieka síce nie sú pre slovenské deti žiadna exotika, ale aj tieto miesta dokážu prekvapiť, ukázať im niečo dosiaľ nevidené.

Knižná cesta okolo sveta sa začala v Arktíde, končí sa v Antarktíde. Posledný (knižný) nádych mrazivého vzduchu, pohľad na tučniaky obrovské (prevažne) postávajúce na snehu, a čitateľ je na konci poučnej cesty. Cesta sa skončí, dieťa sa z nej vráti neopálené a bez magnetiek či iných suvenírov. Azda si z nej však prinesie nové vedomosti. Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov.