Jahodový čaj v jazvečom brlohu

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Eulàlia Canal, Toni Galmés (ilustrátor): Jahodový čaj v jazvečom brlohu 

 (prel. Tatiana Slováčková, Albatros 2026)

 

Medveď Oz stratil okuliare. Plánoval ísť na ryby a pozvať medvedicu Olíviu na večeru a na pozorovanie nočnej oblohy plnej hviezd. Lenže nič z toho sa nestane, ak nenájde okuliare.

Ako kráčal, zbadal v tráve kameň v tvare srdca. Kameň zbadal, ale na veveričiaka takmer šliapol. Ukázalo sa, že aj veveričiak niečo hľadá. Šťastie! Kráčali spoločne ďalej, až natrafili na rozčúleného jazveca vytŕčajúceho z diery pri koreňoch stromu. Bol nahnevaný, pretože ho hluk vytrhol zo sna. Jazvec bol síce nahnevaný, ale keď nečakane začalo husto pršať, pozval Oza a veveričiaka do svojho brlohu a ponúkol im jahodový čaj a čokoládové sušienky. Pohostil ich a porozprával o tom, ako raz stretol šťastnú kravu. „– Čo hovorila? Ako sa jej podarilo nájsť šťastie? – zaujímal sa veveričiak.“ Šťastná krava to však, žiaľ, jazvecovi nevysvetlila. Oz sa vyjadril, že jemu by úplne stačilo, keby našiel svoje okuliare, a jazvec dodal, že jemu, keby mohol dospať svoj sen.

Zrazu zaklopal na dvere vlk. Tvrdil, že stratil kľúče od svojho domova, a prosil jazveca o vpustenie dnu. Nečakaný hosť sa však onedlho priznal, že kľúče nestratil a zdôveril sa ostatným so svojím trápením. Trápilo ho, že každý pred ním zo strachu uteká. Chcel by mať priateľa, ktorý sa ho nebude báť a nebude pred ním utekať. Nuž, urobil dobre, keď zaklopal na dvere jazvečieho brlohu. Našiel v ňom rovno troch priateľov. A našli sa aj stratené okuliare! Nevedno, ako sa ocitli v Ozovom bruchu. Našťastie, nie navždy – vďaka doktorovi lišiakovi sa z neho dostali von. A ako si ďalej počínal veveričiak? Ten sa rozhodol ísť hľadať tú šťastnú kravu...

Ako nájsť šťastie? Na to, žiaľ, neexistuje univerzálna odpoveď, pretože pre každého šťastie predstavuje niečo iné. Niekedy to, čo má byť zdrojom šťastia, šťastie neprinesie. A tiež sa stáva, že človek (či zviera) netuší, čo preň vlastne šťastie predstavuje. Nuž, nie každý má to šťastie, že vie, čo presne hľadá. Kamaráti z dojímavého, jemne vtipného a ľúbezne ilustrovaného príbehu šťastie našli a recenzentka verí, že v ich spoločnosti sa troška z ich šťastia nalepí aj na čitateľa. Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov.

 

Hotel Plameniak

Tento článok vyšiel v aprílovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Alex Milway: Hotel Plameniak 

 (prel. Júlia Zelenčíková, Fragment 2026)

 

Anna Dupontová zdedila Hotel Plameniak po svojej pratete Matilde. Dorazila k nemu s fotografiou hotela v ruke a namiesto spokojnosti či radosti pocítila zhrozenie. Vôbec sa totiž nepodobal hotelu na fotografii. Zvnútra vyzeral rovnako zle ako zvonku. Bol zanedbaný, špinavý a smradľavý, upratovačka sa tu zjavne dlho nevyskytla. A nielen ona! Hotel mal už iba dvoch zamestnancov, pracujúcich zadarmo – hotelového dverníka Macka a recepčného, lemura kata Lemyho. Zostali, pretože hotel považovali za svoj domov.

Macko Anne prezradil, že hotel zažil aj pekné časy. Vraj kedysi bol najpriateľskejším miestom na Zvieracom bulvári! Prijímali v ňom totiž všetkých hostí (aj svine bradavičnaté). Lenže neskôr im megahotel Lesk prebral všetkých zamestnancov aj hostí. Hostí v Hoteli Plameniak nemali už tri roky. Našťastie sa neskôr ukázalo, že realita je menej krutá. Zrazu sa totiž dostavila veľmi stará korytnačka – hosť z izby 202. Zimnému spánku sa oddávala viac ako tri roky!

Objavenie zabudnutého hosťa zabezpečilo peniaze potrebné na fungovanie hotela. Anna prijala nových zamestnancov – žirafu Stelu (údržbárka), prasa Madam La Svinku (šéfkuchárka), koalu Evu (čašníčka), myšiaka Pištiaka (poslík a obsluhovač výťahu) a hrošicu Hilery (upratovačka a práčka). Nedostatok personálu sa vyriešil, na odstraňovaní nedostatkov sa vytrvalo pracovalo a pozvoľna začali prichádzať hostia. Najprv skupinka švábov a po nich kŕdeľ plameniakov. Anna dúfala, že plameniaky jej pomôžu spropagovať hotel.

Starať sa o švábov či plameniakov je náročná úloha! Majú svojské chute, potrebujú špecifické ubytovanie. A akoby to nestačilo, ubytoval sa tu aj kocúr, pán Sivák, slávny hotelový inšpektor...

Hotel Plameniak spočiatku nevyzeral práve honosne. Áno, mal určité nedostatky, ale čitateľ sa v ňom určite rád ubytuje a so záujmom bude sledovať jeho premenu z prehliadaného na vyhľadávaný hotel plný života. Pobyt v Hoteli Plameniak deťom (asi od siedmich rokov) prinesie veľa milých a zábavných zážitkov a ukáže im, že za svoje sny sa oplatí zabojovať.