Vlčie modré tajomstvo

Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Eulàlia Canal, Toni Galmés (ilustrátor): Vlčie modré tajomstvo  

 (prel. Tatiana Slováčková, Albatros 2026)

 

 

Medveď Oz sa už čitateľom ukázal v knihe Jahodový čaj v jazvečom brlohu (môj článok tu). Oz mal problém – stratil okuliare. Hľadal ich aj našiel, a to nie je všetko! Našiel si tiež priateľov – veveričiaka, jazveca a vlka. Príbeh sa skončil šťastne, ale zvieratká si ďalej žili svoje životy, zažívali rôzne situácie – milé i nemilé. O nich rozpráva kniha Vlčie modré tajomstvo. A začína sa Ozom, ktorý mal problém. Áno, už zase...

 „Odkedy si sa vrátil z jazvecovho brlohu, celkom si stratil farbu,“ dozvedá sa Oz od medvedice Olívie. A veru tak. Z hnedého medveďa sa stal čiernobiely! Možno ju stratil cestou alebo v jazvečom brlohu. Oz sa však nechcel vrátiť do jazvecovho brlohu, pretože sa s jazvecom pohádali. Kto by mu len mohol pomôcť? Olívia bola zaneprázdnená, s jazvecom boli pohnevaní, veveričiak bol preč. A vlk? O ňom nepočul už celé dni. Išiel ho navštíviť a dobre urobil! Vlk si totiž zlomil nohu a nemal mu kto pomôcť. Oz sa tiež dozvedel, že vlk má tajomstvo, ale nezistil aké.

Medveď by vlka rád u seba a Olívie doma dočasne ubytoval, lenže kopec, na ktorom vlk býva, bol príliš strmý a vlk príliš ťažký. Zišla by sa mu pomoc – na druhý deň sa rozhodol napísať list veveričiakovi. Olívia sa zase rozhodla (tajne) napísať list jazvecovi.

Na druhý deň sa Oz a jazvec udobrili a spoločne rozmýšľali, ako dostať vlka dole zo strmého kopca. Bolo to síce náročné a dramatické, ale podarilo sa im to. A do jazvecovho brlohu znova zavítal aj veveričiak! Prišiel čas, aby vlk prezradil, ako si zlomil nohu, a tiež to svoje tajomstvo. Vlčie tajomstvo malo modrú farbu...

Ako si vlk zlomil nohu? Čo tajil pred kamarátmi? A našiel Oz svoju farbu? Recenzentka vám odpovede neposkytne, ale očarujúco ilustrovaný, citlivo a úsmevne napísaný príbeh áno. A nielen to! Príbeh vás miestami dojme, miestami rozosmeje a vyvolá túžbu znova stretnúť týchto zvieracích priateľov. Zistiť, čo zase prežívajú, alebo si len tak zájsť do jazvecovho brloha, kde sa podáva jahodový čaj, čokoládové sušienky, ba niekedy aj citrónový koláč... Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov.  

 

Jahodový čaj v jazvečom brlohu

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Eulàlia Canal, Toni Galmés (ilustrátor): Jahodový čaj v jazvečom brlohu 

 (prel. Tatiana Slováčková, Albatros 2026)

 

Medveď Oz stratil okuliare. Plánoval ísť na ryby a pozvať medvedicu Olíviu na večeru a na pozorovanie nočnej oblohy plnej hviezd. Lenže nič z toho sa nestane, ak nenájde okuliare.

Ako kráčal, zbadal v tráve kameň v tvare srdca. Kameň zbadal, ale na veveričiaka takmer šliapol. Ukázalo sa, že aj veveričiak niečo hľadá. Šťastie! Kráčali spoločne ďalej, až natrafili na rozčúleného jazveca vytŕčajúceho z diery pri koreňoch stromu. Bol nahnevaný, pretože ho hluk vytrhol zo sna. Jazvec bol síce nahnevaný, ale keď nečakane začalo husto pršať, pozval Oza a veveričiaka do svojho brlohu a ponúkol im jahodový čaj a čokoládové sušienky. Pohostil ich a porozprával o tom, ako raz stretol šťastnú kravu. „– Čo hovorila? Ako sa jej podarilo nájsť šťastie? – zaujímal sa veveričiak.“ Šťastná krava to však, žiaľ, jazvecovi nevysvetlila. Oz sa vyjadril, že jemu by úplne stačilo, keby našiel svoje okuliare, a jazvec dodal, že jemu, keby mohol dospať svoj sen.

Zrazu zaklopal na dvere vlk. Tvrdil, že stratil kľúče od svojho domova, a prosil jazveca o vpustenie dnu. Nečakaný hosť sa však onedlho priznal, že kľúče nestratil a zdôveril sa ostatným so svojím trápením. Trápilo ho, že každý pred ním zo strachu uteká. Chcel by mať priateľa, ktorý sa ho nebude báť a nebude pred ním utekať. Nuž, urobil dobre, keď zaklopal na dvere jazvečieho brlohu. Našiel v ňom rovno troch priateľov. A našli sa aj stratené okuliare! Nevedno, ako sa ocitli v Ozovom bruchu. Našťastie, nie navždy – vďaka doktorovi lišiakovi sa z neho dostali von. A ako si ďalej počínal veveričiak? Ten sa rozhodol ísť hľadať tú šťastnú kravu...

Ako nájsť šťastie? Na to, žiaľ, neexistuje univerzálna odpoveď, pretože pre každého šťastie predstavuje niečo iné. Niekedy to, čo má byť zdrojom šťastia, šťastie neprinesie. A tiež sa stáva, že človek (či zviera) netuší, čo preň vlastne šťastie predstavuje. Nuž, nie každý má to šťastie, že vie, čo presne hľadá. Kamaráti z dojímavého, jemne vtipného a ľúbezne ilustrovaného príbehu šťastie našli a recenzentka verí, že v ich spoločnosti sa troška z ich šťastia nalepí aj na čitateľa. Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov.