V paláci sa nachádzala
kráľovská rodina i chlapec Rolando. Kráľovskí rodičia deťom oznámili, že
sú pozvaní na ples do Bieleho kráľovstva. Deti mali zostať bez rodičovského
dohľadu, no nie samy – v paláci s nimi mali zostať záhradník,
kuchárka a knihovník. Kráľ im kládol na srdce, aby si na seba dávali veľký
pozor, a žiadal ich, aby do paláca nikoho nepustili – ani vtedy, ak by to
bol niekto, koho poznajú. Deti poslušne sľúbili riadiť sa jeho slovami
a spokojní rodičia vyrazili na cestu.
Eleanora a Rolando
onedlho začuli búchanie na palácovú bránu. Kto je tam? opýtala sa zvedavá
Eleanora. Neznámy návštevník sa predstavil ako kráľovský pekár a prosil
o otvorenie dverí. Deti vedeli, že nemajú nikomu otvárať. No viete, aké sú
deti (a v rozprávkach aj iné mláďatá, napríklad kozliatka). Nevnímajú,
prípadne „iba“ podceňujú nebezpečenstvo, a preto niekedy neposlúchnu,
urobia si po svojom. Eleanora otvorila bránu a zistila, že neposlúchnuť kráľov príkaz bola veľká chyba...
Čítanie tohto
dobrodružstva je vzrušujúca jazda, ktorú si deti určite naplno užijú. Okrem
príjemného čitateľského napätia a zvedavosti si overia aj staré známe pravidlo, platiace nielen v rozprávkovom svete – keď si
sám doma, nikomu neotváraj! Za dverami môže číhať nebezpečenstvo. Príbeh deťom
tiež ukazuje, že by nemali veriť všetkému, čo im ľudia povedia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára