Ahoj, Bumbalo

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Alžbeta Skalová, Anna Motkova (ilustrátorka): Ahoj, Bumbalo 

 (Fortuna Libri 2026)

 

Čo sa dá nájsť pod detskými posteľami? Hračky, oblečenie, papuče, zvyšky jedla, papiere, ceruzky a všeličo iné. Pod Lenkinou posteľou sa ocitlo zopár kociek, ale nemali tam zotrvať, pretože dievčatko ich potrebovalo ako materiál na stavbu vysokánskej veže. A práve vďaka spadnutým kockám zistilo, že pod posteľou je čosi neobvyklé! Zbadalo veľké oči a započalo s ich majiteľom rozhovor. Podposteľný tvor na všetko odpovedal iba stručným BU! Lenka to už nevydržala a čudo spod postele vytiahla. Bolo to malé strašidielko! Čierne, strapaté, okaté. Ukázalo sa, že vie normálne rozprávať a prezradilo, že sa volá Bumbalo. Lenke sa páčilo a rozhodla sa ho ukázať mame. Čakala, že mamu pozdraví, no ono zostalo pri obľúbenom BU! Strašiť sa mu totiž zdalo lepšie. Strašidlo bolo síce trošku tvrdohlavé, ale Lenkine dohováranie predsa len zabralo – počas prechádzky s Lenkou a jej mamou slušne pozdravilo ich suseda.

Bumbalo sa stal schváleným podposteľným obyvateľom a keďže Lenka očividne rada iným dohovára (niekto by si možno pomyslel, že rada druhých poučuje...), pustila sa do odstraňovania Bumbalových nedostatkov v oblasti slušného správania. A mala čo robiť! Strašidielko bolo totiž nielen tvrdohlavé, ale aj trošku nechápavé. Nakoniec sa však naučilo hovoriť slová prosím a ďakujem a pochopilo, kedy ich má použiť. A Lenka? Ukázalo sa, že ani ona nie je neomylná. Tiež sa vie zachovať necitlivo, neslušne...

Malí čitatelia sa spolu s Bumbalom môžu naučiť pozdraviť, poprosiť, poďakovať a uvidia, aké dôležité je vedieť povedať prepáč. Zistia tiež, že je v poriadku niekedy nerozumieť svetu, v ktorom žijeme, jeho fungovanie vnímať ako komplikované či nelogické. Občas to tak predsa cítime všetci. Dokonca aj strašidlá.