Tento článok patrí stratenému jelenčekovi, hlavnej postave priestorovej rozprávky s názvom O stratenom jelenčekovi. Aj toto leporelo ilustroval Rudolf Lukeš a text napísala Pavla Hanáčková.
Nevideli ste mojich rodičov?
Tohtoročná zima bola k jelenčekovi krutá. Vo fujavici totiž stratil svojich rodičov a nebyť hájnika, pravdepodobne by sa nedožil konca zimy. Jelenčekovi jeho rodičia veľmi chýbali. S príchodom jari preto nastal čas vrátiť sa do lesa a nájsť ich. Postupne stretol rôznych obyvateľov lesa. Kukučku, ďatľa, ježka či krtka. Každého z nich sa opýtal, či nevidel jeho rodičov. Príbeh sa končí šťastne. Jelenčekovi sa nakoniec podarí nájsť svoju rodinu.
A ponaučenie...
Súčasťou ostatných recenzovaných priestorových rozprávok bolo ponaučenie. V tomto príbehu však absentuje. Jelenček sa nestratil vlastnou vinou a ničím sa neprevinil, ani nepochybil počas hľadania rodičov.
A víťazom sa stáva...
Príbeh O stratenom jelenčekovi obsahuje očarujúce ilustrácie Rudolfa Lukeša a vydarené pohyblivé prvky. Príbeh o jelenčekovom hľadaní rodičov ma však veľmi nezaujal. Je až príliš jednoduchý. Nie je napínavý či zábavný a neobsahuje ponaučenie. Zo všetkých priestorových rozprávok sa mi tento príbeh páči najmenej.
Najviac sa mi páčil zábavný príbeh o čarodejníkovi Magnusovi, nasleduje zaujímavý príbeh o koníkovi Tobym a na predposlednom mieste sa umiestnil neposlušný medvedík. Všetky priestorové rozprávky sú krásne ilustrované a obsahujú vydarené pohyblivé prvky. Mne sa najviac páčili ilustrácie v príbehu o koníkovi Tobym, v ktorom ma očaril podmorský svet a jeho obyvatelia.
Moje zhodnotenie štyroch priestorových rozprávok už poznáte. Ja by som si rada prečítala váš názor. Ktoré priestorové leporelo sa najviac páči vám (a/alebo vašim deťom) a prečo? Napíšte mi komentár pod článok alebo na Facebooku. :)
Bibliografické údaje a oficiálnu anotáciu leporela nájdete v tematickej rubrike Moja knižnica, v časti Danielkova knižnica, konkrétne tu.