Výber hlavnej postavy – riskovať či neriskovať?
Mnohí spisovatelia pri výbere hlavných postáv svojich kníh určených pre detského čitateľa vstupujú do známych vôd. Za hlavnú postavu si vyberú buď dieťa, alebo populárne druhy zvierat, ktoré sú u detí obľúbené a ktorým sa priraďujú pozitívne vlastnosti, napríklad priateľskosť, vernosť, roztomilosť. V týchto knihách nájdeme mačiatka, šteniatka, zajačiky, medvedíky a iné fotogenické a populárne zvieratá. V detských knihách málokedy vystupuje hyena, sup či niektoré druhy hmyzu, napríklad pavúk či komár.
Prečo títo spisovatelia siahajú iba po milých hrdinoch? Vedie ich k tomu nenáročnosť ich literárneho spracovania či veľká pravdepodobnosť, že budú mať u detského čitateľa úspech? Tak či onak, vytvoriť rozprávku či príbeh s nefotogenickým, „škaredým“ či v spoločnosti neobľúbeným zvieraťom, je pre spisovateľa risk. Jobus už viackrát dokázal, že sa riskovať nebojí. V jeho knihách vystupuje muflón či červotoč a v najnovšej knihe s názvom Žubrienky inštalatérky sú hlavnými postavami žubrienky. Jobus netrochári. V príbehu ich je vyše päťsto.
Pochudnutá Rosnička a vedro plné žubrienok
Žubrienky
prišli na svet vo vedre v zámočníckej dielni. Ocitli sa síce pre žubrienky
na netradičnom mieste, ale pre tieto žubrienky niet lepšieho miesta na život.
Žabke Rosničke sa síce narodilo vyše päťsto detí, čitateľ sa však nemusí báť,
že pri čítaní príbehu stratí prehľad, o ktorej žubrienke práve číta. Jobus
dáva priestor iba niekoľkým z nich, napríklad Radôstke, Múdrenke, Strelke,
Mihalničke, Karpinke, Bižu, Žužu, Klapačke a Fiflenke. Ich mená majú hlbší
význam, ako len odlíšiť jednotlivé žubrienky. Postarali sa o to ich
sudičky, tri tatranské ondatry – Tatruška, Lentroška a Osuška. Ondatry za
žubrienkami pricestovali až z Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych
chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Žubrienkam zaželali, aby boli počas
žubrienkovskej životnej etapy zdravé a šikovné, vyslovili veštbu, darovali
kúzelné inštalatérske náradie a prezradili, že každá žubrienka má zázračnú
vlastnosť, ktorá súvisí s jej menom.
Inštalatérska kariéra žubrienok
Žubrienky rozmýšľajú ako ľudia, nosia ľudské oblečenie miniatúrnych rozmerov a dokonca vedia rozprávať. Ako naznačuje už samotný názov knihy a jej obálka, žubrienky zbožňujú inštalatérske práce. Vzhľadom na miesto ich narodenia a bydliska a až smutnú neschopnosť ľudských pracovníkov v dielni, majú dostatok možností realizovať sa. Vďaka svojej veľkosti, pozorovacím schopnostiam, nadšeniu a darom od sudičiek je výsledok ich práce vždy dokonalý. Raz sa im však ich pracovné nadšenie vypomstilo. Sledovali totiž, ako pracovník dielne Štolverka zvára poškodenú prírubu a keďže si nechránili oči, štyri žubrienky dostali zápal očných spojiviek. Situácia bola vážna, preto sa žubrienky rozhodli riskovať. Oslovili duchom prostého, ale dobrého mládenca Epeda s prosbou o pomoc. Epedo im sľúbil pomoc a čoskoro už boli na ceste do Vyšných Hágov za ondatrími sudičkami, lebo iba ony im mohli pomôcť. Žubrienky sa vo Vyšných Hágoch uzdravili a splnili dôležitú úlohu. A život v dielni plynul ďalej...
Žubrienky a svet ľudí
Žubrienky sú súčasťou sveta ľudí, ktorý Jobus vykreslil veľmi realisticky, čiže úplne nerozprávkovo. Vtipne, ale zároveň jednoznačne deťom opisuje, aký nemilosrdný vie byť pracovný život („vyhadzov“ starého majstra a dosadenie protekčného nového majstra), ilúzie nevytvára ani pri opise správania a myslenia dospelých, ktorí sú často opísaní kriticky, ale veľmi realisticky. Ako protiklad k realisticky opísanému svetu dospelých (najmä) v prostredí zámočníckej dielne sú viaceré nenápadné detaily umiestnené v príbehu (výroba kambodžských trenírok pre ázijský trh), absurdné situácie (žubrienky so zápalom očných spojiviek, rozmrazovanie Rosničky v mikrovlnnej rúre, Ježidedo hrajúci Playstation 4, kocúr lúštiaci osemsmerovky), netradičné postavy (sudičky ondatry) a rozprávkové prvky (čarovné pracovné náradie, plnenie prianí po oprave s kúzelným náradím a premena žubrienky na človeka).
Jobus ako propagátor čítania
Napriek nespochybniteľnej popularite Jobusových kníh sa určite nájdu aj rodičia, ktorým nie sú jeho knihy sympatické. Príliš sa odlišujú od mnohých iných rozprávok a príbehov pre deti, ktoré sa síce nevyznačujú originalitou, ale pôsobia vhodnejšie pre deti, najmä z hľadiska použitého štýlu písania i samotného obsahu. Práve vďaka tejto odlišnosti však Jobus môže pritiahnuť ku knihám deti, ktoré nemajú v obľube tradičné rozprávky a po prečítaní tejto knihy (alebo inej Jobusovej knihy) sa môže zmeniť ich postoj ku knihám a čítaniu. Za pokus to určite stojí.
Jobusova kniha Žubrienky inštalatérky je originálna výberom postáv (hlavných i vedľajších) a dejom, v ktorom umne spojil napohľad nezlučiteľné – žubrienky a prostredie zámočníckej dielne. Vynikajúco vykreslil myslenie a konanie dospelých a ich drsný svet, ale príbeh napriek tomu nie je deprimujúci ani smutný. Príbeh je písaný vtipným a moderným jazykom a obsahuje aj slangové výrazy (na parádu, čávo, žúr, zabil to úplne). Postavy majú originálne a vtipné mená (myš Vyoraná, Propán Bután, Jajaj Usmrkaný, Hundroš Ufrflaný), v mnohých prípadoch zároveň výstižné.
Kniha má potenciál zaujať detských čitateľov (podľa Slovartu deti od ôsmich rokov) neopozeranými postavami, príťažlivým príbehom, pútavými dobrodružstvami žubrienok a v neposlednom rade aj originálnymi a vtipnými ilustráciami Emílie Jesenskej. Na našom knižnom trhu je obrovské množstvo kníh pre deti. Nájsť medzi nimi knihy s neopozeranými postavami a dejom je ťažká úloha. Žubrienky inštalatérky medzi ne rozhodne patria.
Bibliografické údaje a oficiálnu anotáciu knihy nájdete v tematickej kategórii Moja knižnica, v časti Danielkova knižnica, konkrétne tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára