Osemročnú Klementínu si môžu prvýkrát dôkladne poobzerať na ôsmej strane a na osmičku natrafia ešte veľakrát. Jej dedo totiž tvrdí, že ôsme roky boli, sú a vždy budú dôležité. Ona mu verí a často sa zaoberá otázkou, čo také by sa tento rok mohlo stať jej.
Klementína je zábavná a bystrá a tieto slová vystihujú aj ostatných členov rodiny. Mamka dcére často číta verše od rôznych básnikov, oco vie odpovedať úplne na všetko. Dedko stojí za výberom vnučkinho neobvyklého mena (prvou nositeľkou mena Klementína v tejto rodine bola dedkova živá kosačka – koza), stále si len vymýšľa a žartuje. No babka vraj vždy hovorí pravdu. Ale ktovie. Tvrdenie, že s dedom našli zlatú rybku plávať v mláke na ulici, cestou z požičovne kocúrov, môže vieru v jej pravdovravnosť trošku nahlodať.
V Klementíninom živote sa nečakane objavil (vraj) najobyčajnejší chlapec, desaťročný, ostatnými často nevidený Vendelín. (Takmer) neviditeľný chlapec, tvrdiaci, že jeho ruky sa nepotia, ale pieskujú, sa s ňou skamarátil a čitateľ sa stane nenápadným pozorovateľom ich priateľstva - Klementíninho dumania nad tým, v čom je Vendelín výnimočný, ich pátrania po korytnačke Žirafe, snahy zistiť, kam nákladné auto odváža jeseň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára