Hilda a Pán Vetvička sa skrývajú pred búrkou

Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.   

Luke Pearson: Hilda a Pán Vetvička sa skrývajú pred búrkou 

(prel. Michaela Hajduková, Slovart 2025) 

„Tak čo, Pán Vetvička, kam sa vyberieme dnes?“ pýta sa Hilda svojho verného priateľa. Blízke i vzdialené okolie domova im ponúka lákavé možnosti. Hilda navrhuje ísť „k tej zaujímavej skale pri jazere“ alebo zájsť k Jaskyni škriatkov. Pán Vetvička jej návrhy v mysli ohundre a zamieri k Čertovým zubom.

Príjemné chvíle nečakane odplaší silná búrka. Hilda a Pán Vetvička pred ňou utečú do skrýše pripomínajúcej jaskyňu (nevedia, že je to mohyla) a zisťujú, že sa sem už schovalo viacero zvierat. Zvieratá nevedia, čo je Pán Vetvička zač a Hildino tvrdenie, že je líškojeleň vyvolá nedôveru a otázky ohľadne jeho stravovania („A ty ješ to, čo jelene? Alebo to, čo líšky?“ pýtajú sa zajace).

Atmosféra je napätá a plná strachu. Pán Vetvička sa radšej vyberie na čerstvý vzduch a ledva vystrčí ňufák zo skrýše, ocitne sa zoči-voči obrovitánskemu hadovi! Netúži po zoznámení, zvolí útek – preč od mohyly. Útek sa nevydarí, had ho chytí. No nechce ho zožrať – chce si ho len prezrieť. Hovorí, že nikdy nevidel podobnú bytosť. „Issste si nejaký zvierací princ,“ vyriekol.

Had tvrdí, že je strážca pradávneho pokladu, ktorý môžu vidieť len tie najsmelšie duše. Pán Vetvička sa domnieva, že on ho neuvidí. Nikdy nebol príliš odvážny. No keď hrozí, že had uspokojí svoju túžbu zožrať človeka, dostaví sa veľká odvaha...

Modrovlasá Hilda je milá, priateľská, občas neopatrná. Pán Vetvička je nevšedný, rozkošný, občas hundrajúci tvor. A nemožno prehliadnuť fascinujúce a zároveň nebezpečné prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva! Čitatelia sa môžu spoľahnúť, že im čítanie tohto komiksového dobrodružstva prinesie napínavé, zábavné a jedinečné okamihy.

Komiks je vhodný pre deti od ôsmich rokov.