Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 19. októbra 2025

Smradľavé dejiny toaliet

Tento článok vyšiel v októbrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.


Olivia Meikle, Katie Nelson, Ella Kasperowicz (ilustrátorka): Smradľavé dejiny toaliet 
(prel. Veronika Zitta, Ikar – Stonožka 2025)



Všetci kakáme a cikáme. Tieto činnosti sú nevyhnutné, ale málokto z nás sa túži zoznámiť s „hovienkovou teóriou“ či spoznať dejiny toaliet.  Detská zvedavosť sa však často dožaduje práve takýchto vedomostí! Kniha Smradľavé dejiny toaliet jej ich poskytne.

Dych berúca, či skôr „dych znepríjemňujúca“ knižná cesta je od začiatku odpudivo fascinujúca. Hovienko dospelého človeka zvyčajne váži 420 gramov. Nie veľa, však? Lenže na Zemi žije asi osem miliárd ľudí (kakajúcich priemerne raz za deň). „...dohromady naše hovienka vážia približne toľko čo: 70 mrakodrapov Empire State Building za týždeň a 200 pyramíd za rok!

Je zjavné, že hovienok je (pri)veľa. Čo urobiť so všetkými hovienkami? Aké riešenia boli v dávnej minulosti? Autorky tvrdia, že v tejto knihe sa čitatelia zoznámia so všetkými dôvtipnými riešeniami, ktoré za posledných 300 000 rokov ľudia vyskúšali.

Nechutnou možnosťou zbavenia sa svojho odpadu je hádzať ho do blízkeho mora, jazera či rieky. S týmto riešením sa spájajú vážne zdravotné riziká. Riešenie vykopať si na hovienka jamu je rozumnejšie. Latríny sú podľa autoriek asi najobľúbenejším záchodom v dejinách. Mimoriadne hnusným riešením zbavovania sa hovienok je použiť ich proti nepriateľom. A čo tak moč a hovienka vyliať z okna? Európania pred 1 000 rokmi tak činili bez hanby! 

Autorky čitateľom tiež prezradia, ako kakali králi a kráľovné, predstavia im stručné (dvojstranové) dejiny toaletného papiera, porozprávajú im o potrubných problémoch...

Kniha Smradľavé dejiny toaliet (vhodná pre deti od šiestich rokov) je vrchovato naplnená zapáchajúcimi faktmi a zaujímavosťami. Zistenie, ako kedysi ľudia žili, a niekde ešte žijú, nás môže prekvapiť a znechutiť, ale je tiež spojené s vďačnosťou za to, aké (priam luxusné) riešenia a podmienky máme – na rozdiel od chudobných častí sveta.




    
  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára