Tento článok
vyšiel v októbrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text
článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa
mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
 |
Olivia Meikle, Katie Nelson, Ella Kasperowicz (ilustrátorka): Smradľavé dejiny toaliet (prel. Veronika Zitta, Ikar – Stonožka 2025)
|
Všetci kakáme
a cikáme. Tieto činnosti sú nevyhnutné, ale málokto z nás sa túži
zoznámiť s „hovienkovou teóriou“ či spoznať dejiny toaliet. Detská zvedavosť sa však často dožaduje práve
takýchto vedomostí! Kniha Smradľavé dejiny
toaliet jej ich poskytne.
Dych berúca,
či skôr „dych znepríjemňujúca“ knižná cesta je od začiatku odpudivo fascinujúca.
Hovienko dospelého človeka zvyčajne váži 420 gramov. Nie veľa, však? Lenže na
Zemi žije asi osem miliárd ľudí (kakajúcich priemerne raz za deň).
„...dohromady naše hovienka vážia približne toľko čo: 70 mrakodrapov Empire
State Building za týždeň a 200 pyramíd za rok!
Je zjavné, že
hovienok je (pri)veľa. Čo urobiť so všetkými hovienkami? Aké riešenia boli
v dávnej minulosti? Autorky tvrdia, že v tejto knihe sa čitatelia
zoznámia so všetkými dôvtipnými riešeniami, ktoré za posledných 300 000
rokov ľudia vyskúšali.
Nechutnou možnosťou
zbavenia sa svojho odpadu je hádzať ho do blízkeho mora, jazera či rieky. S týmto
riešením sa spájajú vážne zdravotné riziká. Riešenie vykopať si na
hovienka jamu je rozumnejšie. Latríny sú podľa autoriek asi najobľúbenejším
záchodom v dejinách. Mimoriadne hnusným riešením zbavovania sa hovienok je
použiť ich proti nepriateľom. A čo tak moč a hovienka vyliať
z okna? Európania pred 1 000 rokmi tak činili bez hanby!
Autorky čitateľom tiež prezradia, ako kakali králi a kráľovné, predstavia im stručné (dvojstranové) dejiny
toaletného papiera, porozprávajú im o potrubných problémoch...
Kniha Smradľavé dejiny toaliet (vhodná pre
deti od šiestich rokov) je vrchovato naplnená zapáchajúcimi faktmi
a zaujímavosťami. Zistenie, ako kedysi ľudia žili, a niekde ešte žijú, nás
môže prekvapiť a znechutiť, ale je tiež spojené s vďačnosťou za to,
aké (priam luxusné) riešenia a podmienky máme – na rozdiel od chudobných
častí sveta.