![]() |
Sylvia Branzei, Jack Keely (ilustrátor): Domáca
hnusológia: Nechutné veci každodenného života (prel. Lucia Boszorádová,
Fragment 2026) |
Odporný úvod (pomenovala ho tak autorka knihy, nie recenzentka) čitateľovi oznamuje znepokojujúci fakt – hnusológia je všade. A keď všade, tak naozaj všade. Ľudské telo nie je výnimkou! Odporný úvod je síce znepokojujúci, ale milosrdne stručný a po ňom už čitateľ vykročí na cestu poznania nechutností.
Rovnako ako úvod ani názvy kapitol sa nesnažia tváriť voňavo či príťažlivo. Odporné zvuky, Telesný hnus, Smradľavá kuchyňa, Špina v kúpeľni, Nechutní domáci miláčikovia a potvorky. Každú kapitolu tvorí niekoľko strán a každá dvojstrana je venovaná určitej nechutnosti. Texty sú stručné, poučné a pútavé. A ani ilustrácie sa nenechajú zahanbiť! Sú (takmer všetky) odpudivé i smiešne zároveň.
V kapitole o odporných zvukoch čitateľ nájde zaujímavosti o vracaní, grganí, kýchaní atď. Citlivý čitateľ by mal zvážiť preskočenie kapitoly o telesných hnusoch. Zistenie, že jeho koža je domovom pre jeden a pol bilióna mikroorganizmov, by ho mohlo rozrušiť a s cieľom obrať „svoje“ mikroorganizmy o ich domov nasmerovať do kúpeľne. Zájsť do kúpeľne by, samozrejme, mohol (a aj by mal, aspoň občas), ale bez nádeje, že sa zbaví všetkých baktérií. Nezbaví. Nikdy.
Deti určite ocenia fakty o smradľavých nohách („Každé chodidlo denne vyprodukuje asi štvrtinu šálky potu.“) a sopľoch (dozvedia sa napríklad, aké môžu mať šušne farby).
Hnusy sú súčasťou nás i našich domácností. Vraj „práve teraz sa v tvojej posteli hmýria milióny roztočov, pričom každý z nich kaká približne 20-krát denne.“ Že ste to nepotrebovali vedieť? Prepáčte. Možno vašu pozornosť odláka zistenie, že „šváby považujú ľudí za takých nechutných, že sa po kontakte s nimi okamžite olížu, aby sa očistili.“ Nuž, nielen ľudia to majú v živote ťažké...



.jpg)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára