Hugo a Gaštanka

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Alexandra Thompson: Hugo a Gaštanka 

(prel. Lucia Hlubeňová, Ikar – Stonožka 2026)

 

Líštička Gaštanka našla pod ostružinami ležať opustené vajíčko. Žiaľ, nenašla hniezdo, do ktorého by ho mohla vrátiť. Rozhodla sa ho teda odniesť domov a jeho ďalší osud mal byť poriadne dramatický (z pohľadu vajíčka). „Gaštanka začala premýšľať o všetkých skvelých receptoch, podľa ktorých by mohla vajíčko pripraviť. Praženica s ostružinami. Stratené vajíčko na chrumkavej hrianke. Alebo najnovšie jej obľúbené vajíčko namäkko s chlebovými tyčinkami.“

Zdalo sa, že realitou sa stane posledná zmieňovaná pochúťka, lenže... Vajíčko malo o svojej budúcnosti inú predstavu! Prasklo samo a ukázalo, čo v sebe skrývalo. Malého, pôvabne sfarbeného vtáčika! Gaštanka „začala tušiť, že z pochúťky nebude nič...“ Nedozvieme sa, čo Gaštanka a jej ocko jedli, ani či vôbec niečo jedli (zostali im aspoň tie chlebové tyčinky...). Pozornosť sa sústredila na vtáčika, ktorému Gaštanka po dlhšom premýšľaní vybrala meno Hugo. Z líštičky a vtáčika sa stala nerozlučná dvojica – a to doslova! Hugo bol všade, kde bola Gaštanka, a často spôsobil rozruch. Bol s ňou, keď sedela na toalete, ležala vo vani či zaspávala. Lenže, ako to už v živote, ten knižný nevynímajúc, občas býva, stalo sa čosi nepríjemné. Stala sa nehoda a krátko po nej sa nerozlučná dvojica odlúčila. V príbehu sa usadil smútok a strach...

Gaštanke na Hugovi a živote s ním všeličo prekážalo, ale keď odišiel, túžila po jeho návrate. Túžba sa jej splnila, a hoci boli naďalej v mnohých veciach úplne odlišní, líštička už vedela, že život je krajší, keď sú spolu...

Dojímavý, úsmevný, nežne ilustrovaný príbeh o pravej podstate priateľstva je vhodný pre deti od štyroch rokov.