Na čo stále myslí bystrý Benjamín Chrumka

Tento článok vyšiel v decembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Paul Russell, Nicky Johnston (ilustrátorka): Na čo stále myslí bystrý Benjamín Chrumka 

(prel. Mária Lachkovičová, Slová 2024)

„Benjamín, akej farby je oceán?“ Päťročný Benjamín celkom nerozumel otázke. Vedel, že oceán nie je jednofarebný. „Počas búrky je oceán navrchu zelený, no burácajúce vlny sú pri dopade na hladinu spenené dobiela, zatiaľ čo na samom dne je voda čierna ako noc...“ Dôkladne premyslenú odpoveď však nestihol vysloviť, pani učiteľka už vyvolala niekoho iného.

Benjamín rástol a jeho vnútorný svet neprestával byť vzrušujúcim a pestrofarebným miestom. Nebol však nepretržite ponorený v myšlienkach, veď hľadanie odpovedí si často vyžaduje usilovný prieskum a dôkladný výskum! Keď mal deväť rokov, starká ho prichytila, ako pripevňuje podomácky vyrobenú raketu na kokakolový pohon k pancieru korytnačky Gertrúdy. Starkú táto nevšedná scéna šokovala. „Benjamín, čo ti to napadlo?!“ opýtala sa, ale odpoveď ju vlastne nezaujímala.

Zdalo by sa, že Benjamín bol obklopený samými neempatickými dospelými bez štipky zvedavosti či aspoň trpezlivosti. Našťastie, nebolo to tak. Bola tu aj jeho mama – milujúca, chápavá, trpezlivá, inšpirujúca.

Benjamín rástol, a keď skončil školu, všetci mu hovorili, že raz zmení svoj pohľad na svet. Mýlili sa – nikdy sa nezmenil. No niečo sa predsa len neskôr zmenilo. „Myslieť inak znamenalo, že som nachádzal riešenia, ktoré by nikomu inému nezišli na um. Stále je pre mňa ťažké pochopiť svet, no našiel som si v ňom pre seba miesto,“ vyriekne bystrý Benjamín a čitateľ zrazu hľadí na bielu stránku. Príbeh sa skončil, ale to neznamená, že sa s dieťaťom treba pobrať o knihu ďalej. To by bola škoda! Nastal čas porozprávať sa o nevšednom knižnom hrdinovi, zamyslieť sa nad jeho vnímaním sveta.

Silný a nevšedný príbeh očarí dospelých a deťom ukáže, že byť odlišným nie je zlé. Ak sa s odlišnosťou jej nositeľ spriatelí a naučí sa s ňou žiť, môže byť užitočná, život obohacujúca...

 

Zbohom, Bodka

Tento článok vyšiel v septembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Devon Sillett, Nicky Johnston (ilustrátorka): Zbohom, Bodka 

(prel. Mária Lachkovičová, Slová 2024)

Olíviu a sučku Bodku spájalo viac ako len bežné „detsko-psie“  priateľstvo. Ich priateľstvo bolo supersilné, plné výnimočných, priam superhrdinských aktivít. Olívia bola totiž superhrdinka a Bodka s radosťou vykonávala funkciu superfantastickej psej pomocníčky. Spolu robili dobré skutky, spolu dokázali vyňuchať stopu i lapiť zlodejov... Bolo im spolu tak dobre! Malo by to tak byť navždy. Žiaľ, tak to v živote nefunguje. Bodka síce bola superfanstastická, ale nebola nesmrteľná. Smrť si po ňu neprišla náhle, život z nej vyprchával pozvoľna. Prestala byť veselou, akčnou superfantastickou psou pomocníčkou. Radosť, energia a spoločenskosť sa vytratili, vystriedala ich apatia, vyčerpanosť, utiahnutosť.

Olívia stratila chuť byť superhrdinkou a jedného dňa prišla o milovanú Bodku.

Dievčatko sa nechcelo vyrovnať s realitou, nechcelo žiť ako predtým. „Nemôže predsa žiť ako predtým, keď už po svojom boku nemá Bodku! Každá superhrdinka potrebuje pomocníčku.“

Spomienky na milovanú Bodku ju priviedli k láskavej myšlienke – daruje domov psíkovi z útulku a naučí ho chytať zlodejov. A tak sa stalo, domov si doviedla útulkáča Chumáča. No ukázalo sa, že z Chumáča sa superfantastický psí pomocník asi nestane...

Olíviin smútok z Bodkinej straty je taký silný, že sa troška z neho určite prenesie aj na dieťa, posmútia si spolu. Lenže Olívia je naozajstná (super)hrdinka! Spomienky si uchová, ale smútok a pasivitu nie. Jej novým parťákom sa stal psík, ktorý je úplne iný ako Bodka. Olívia sa s týmto faktom postupne zmierila, pochopila, že psík síce nespĺňal jej očakávania, ale to neznamená, že je s ním niečo zle. A keď sa dostavilo pochopenie, šťastie už mohlo prísť tiež.