Bola raz jedna lovkyňa záhad...

Tento článok vyšiel v májovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihami detailnejšie zoznámiť.

 

Jazmína je veľmi zvedavá. Naozaj veľmi zvedavá! Čože ju tak veľmi zaujíma? Tajomstvá! Lákajú ju tajomstvá iných ľudí, snaží sa ich odhaliť. A keďže chce byť raz spisovateľkou, začala si písať denník a píše v ňom aj o svojich pátracích akciách. Zvedaví čitatelia doň môžu nahliadnuť... 

 

Joris Chamblain, Aurélie Neyretová: Jazmína, lovkyňa záhad: Kamenná zoo 

 (prel. Petra Kýšková, Fragment 2025) 

Vetou Bola raz jedna... sa začínajú všetky Jazmínine obľúbené príbehy a začína sa ňou tiež príbeh zaznamenaný na stránkach jej prvého denníka (Kamenná zoo). „Bola raz jedna... no predsa ja, Jazmína!“ Desaťapolročná Jazmína žije s mamčou vo veľkom dome v jednom malom mestečku. Mamča o dcére všeličo netuší a asi je to tak lepšie. Aj tak je už dosť podozrievavá... O Jazmíninom počínaní majú lepší prehľad jej dve kamošky Linda a Erika. Poznajú sa odmalička a veľa času trávia spolu v domčeku na strome. Dôležitou postavou je pani Floriánová, staršia dáma a najmä slávna spisovateľka! Jazmína ju obdivuje a rada ju navštevuje. Nemá pred ňou žiadne tajnosti, ale priznáva, že o pani Floriánovej vlastne takmer nič nevie. 

A teda, tá záhada...

 

Čoskoro prejde Jazmína k veci. K príbehu o „pánovi Záhadnom“! Kamarátky raz zo svojej skrýše videli vyjsť z lesa starého, od farieb zašpineného muža. Tento muž veru poriadne vyburcoval Jazmíninu zvedavosť! Vďaka trpezlivému pozorovaniu sa jej neskôr podarilo vidieť ho znova – všetko sa odohralo ako prvý raz. To ju viedlo k rozhodnutiu byť mu nablízku, keď pôjde do lesa najbližšie...

 

Začalo sa to denníkom, pokračuje komiksom. Ten tvorí väčšinu príbehu, ale čitatelia sa často vrátia k denníku zaplnenému zápiskami, kresbičkami, fotkami a výstrižkami novinových  článkov. Denníkom sa príbeh tiež končí, ale nepredbiehajme! 

 

Múr

 

Pátracia akcia viedla k objaveniu vysokého múru rozdeľujúceho les na dve časti, a k možnému odhaleniu totožnosti pána Záhadného. Podľa predavača v obchode s potrebami pre domácich majstrov by mohlo ísť o Michela Langera zvaného Michelangelo. A čo ten múr? Keď sa dievčaťu zaň podarilo dostať, naskytol sa jej prekvapivý pohľad. Objavilo opustenú zoo s úchvatnými maľbami zvierat. A stretlo v nej pána Záhadného!

 

Pán Záhadný

 

Pán Záhadný sa naozaj volal Michel Langer a bol autorom všetkých tých očarujúcich malieb zvierat. Prečo ich maľoval? „A kde to vlastne sme?“ spýtala sa Jazmína. Michel jej porozprával dojemný príbeh. Na tomto mieste vraj bola pred tridsiatimi rokmi jedna z najznámejších zoologických záhrad v celej krajine. On v nej pracoval ako maliar, staral sa o výzdobu výbehov a verejných priestorov. Po niekoľkých rokoch slávy a pár mesiacoch úpadku sa zoo pre nedostatok návštevníkov zavrela. Po pár rokoch sa sem Michel vrátil a napadlo mu, že by mohol nejakým spôsobom oživiť všetky zvieratá, ktoré tu kedysi žili. Chcel, aby každé z nich žilo ako kedysi. Maľoval dospelé zvieratá aj s mláďatami, dal im mená a nechal ich rásť, kŕmiť sa... Po namaľovaní leva Oskara zo zoo odišiel, ale vrátil sa a teraz hrozilo, že odíde znova. Jazmína si myslela, že nemôže odísť a nechať všetko tak. Prisahala mu, že dajú jeho zoo druhý život...   

 

  

Tajomná kniha  

Aj druhý diel série Jazmína, lovkyňa záhad nazvaný Tajomná kniha čitateľov prenáša za už jedenásťročnou Jazmínou a na stránky jej (ďalšieho) denníka. 

 

Joris Chamblain, Aurélie Neyretová: Jazmína, lovkyňa záhad: Tajomná kniha

 (prel. Petra Kýšková, Fragment 2026) 

 

Tentoraz jej pozornosť zaujala stará pani, ktorá každý týždeň v utorok odchádzala tým istým autobusom v tom istom čase. Vždy bola veľmi smutná a po celý čas držala v rukách knihu. Jazmíne sa nepodarilo porozprávať sa s ňou, ale našla užitočnú stopu. Knižný lístok z mestskej knižnice, v ktorom sa opakovalo stále to isté meno – Alžbeta Ronsinová. Jazmína chcela tú knihu vidieť a zistiť, prečo si ju pani Ronsinová znova a znova požičiava. Zašla preto do mestskej knižnice a tam natrafila na zhovorčivú knihovníčku. Tá jej prezradila, že pani Ronsinová, ktorá tu sama pred vyše dvadsiatimi rokmi pracovala, si už asi dvadsať rokov zakaždým požičiava tú istú knihu – Ruža a Mažiar od Hectora Bertelona. Keďže sa táto kniha vracala do knižnice vždy iba na chvíľočku a bola jediným exemplárom titulu, šanca, že si ju hocikto iný požičia, bola veľmi malá. 

 

 

Jazmína síce knihu nezískala, ale na stránkach knižnice našla jej anotáciu. „Mladý spisovateľ Hector Bertelon, bojujúci na fronte počas druhej svetovej vojny, prináša vo svojej korešpondencii nový pohľad na vojnové útrapy. Keďže má dar jazyka, priradia ho k tajnému šifrovaciemu práporu „Mažiar“. Zoznámte sa s vojenskou jednotkou, v ktorej slúžil, a spoznajte každodenný život týchto statočných mužov v ohnisku vojnového konfliktu.“

 

 

Viac o knihe a jej autorovi neskôr zistila od samotnej pani Ronsinovej. Tá jej porozprávala o milovanom Hectorovi, jeho živote pred vojnou a po nej. Vojna ho natrvalo poznačila – vrátil sa z nej ako iný človek a až do svojej smrti nevydal zo seba ani hlásku. Kniha Ruža a Mažiar je zbierkou všetkých jeho listov. Listov, ktoré písal jej.

 

 

Jazmína sa dozvedela veľa zaujímavých informácií, ale záhadu tajomnej knihy naďalej nepovažovala za vyriešenú. A to bolo dobre! Nebyť jej nekonečnej zvedavosti, pani Ronsinová by azda nikdy nezistila, čo jej tu milovaný Hector ešte zanechal... 

 

Byť lovkyňou záhad je náročné

 

Jazmínu neodolateľne priťahujú záhadní ľudia. V skutočnom svete by sa jej to asi vypomstilo. Namočila by sa do problémov, ocitla sa v nebezpečenstve. Fantazijný svet, aspoň jeho časť prístupná deťom, síce občas hrozivo zavrčí, ale nehryzie. Je nebezpečný iba natoľko, aby postavy zažili vzrušujúce dobrodružstvo. Jazmína síce nebola v nebezpečenstve, ale jej počínanie predsa len nezostalo bez odozvy. Svojou tvrdohlavou honbou za záhadami si komplikovala vzťahy s blízkymi, došlo k roztržkám, nepochopeniu. Vzťahy sa síce napravili, ale dá sa predpokladať, že neskôr sa zase trošku naštrbia.

A čo pán Langer a pani Ronsinová? Prestali byť záhadnými, ich tajomstvá boli odhalené. Zverili sa Jazmíne so svojimi tajomstvami presiaknutými ťaživými spomienkami a trápením. A ukázalo sa, že urobili dobre! Pocítili úľavu, radosť, zadosťučinenie, pocit užitočnosti a konečne aj šťastie. 

A čo ty, Jazmína?

 

Prvé dva komiksy o Jazmíne niečo prezradia, ale stačí to? Rozhodne nie! Prečo tak silno túži porozumieť dospelým? Čo sa stalo s jej otcom? Ktovie, čo všetko si ešte necháva pre seba! Treba veriť, že ďalšie diely série potešia nielen jej zvedavosť, ale aj zvedavosť čitateľov túžiacich lepšiu ju spoznať. Knihy sú vhodné pre deti od ôsmich rokov.  

Dobro môže byť smiešne a zlo sympatické

Tento článok vyšiel v januárovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihami detailnejšie zoznámiť. 

Prísť s detskou knihou pôsobiacou, že ju proste muselo napísať dieťa – hovorí jeho jazykom, vidí svet jeho očami a predvádza „detský zmysel pre humor“, je snom nejedného spisovateľa. Je to však neuveriteľne ťažké! Nestačí mať talent – vedieť pútavo písať či pekne kresliť. Treba poznať detskú dušu a detské myslenie. To buď v sebe autor má, alebo nemá. Dav Pilkey to v sebe má...

Keď bol Dav Pilkey malý, nebol veru žiadny anjelik! „V škole bol často nezvládnuteľný, preto každý deň trávil časť vyučovania na chodbe, kam ho z triedy vykázali učitelia.“ Dav však čas strávený na chodbe nepreflákal! Krátil si ho tvorbou vlastných komiksov – úplne prvých dobrodružstiev Dogmana a Kapitána Bombarďáka. Zoznámte sa s Dogmanom!

Dav Pilkey: Dogman (prel. Andrej Šútovec, Slovart 2023)

Dogman

Kto alebo čo je vlastne Dogman zač? Je to pes, človek, mutant? Realita je veru poriadne absurdná!

Na miestnej policajnej stanici bolo rušno – šéfovi priviezli nový gauč. Už sa tešil, ako sa na ňom bude vyvaľovať, a naštvalo ho, že ho predbehli strážmajster Chrabrík a policajný pes Chytrík. Poriadne im vynadal a poslal ich preč zo stanice. Miestny zločinec – kocúr Pico ich vnímal ako potenciálny problém, ktorého sa treba zbaviť. Myslel si, že bomba bude stačiť, ale mýlil sa. Policajti síce výbuch bomby prežili, ale ich budúcnosť vyzerala beznádejne. Chytríkovi odumieralo telo, Chrabríkovi hlava. Zdalo sa, že je všetko stratené, ale potom sa dostavil nápad – „prečo neprišijeme hlavu psa k telu toho poliša?“. A tak sa zrodil Dogman. Pico dúfal, že sa ich navždy zbaví a namiesto toho „vyrobil najlepšieho fízla v dejinách!“ Neúspech ho však neodradil. „...našťastie viem, ako sa ho zbaviť!!“ vyriekol...

Zlý deň

Aj policajní šéfovia majú občas zlý deň. Komiksovému šéfovi sa vták vykakal na hlavu, okoloidúce auto ho ostriekalo vodou od hlavy po päty, v práci sa potkol o spiaceho Dogmana. Zistil, že mu niekto požul jeho zasoplené papierové vreckovky, rozhrýzol papuče a vyčúral sa na dlážku. Vinu prisúdil Dogmanovi a oznámil mu, že má problém. To ešte netušil, že o pár sekúnd bude mať problém on. Prišla za ním starostka, skritizovala jeho prácu, pohrozila mu výpoveďou a dosadením robota do funkcie šéfa. Onedlho sa tak stalo a stali sa aj iné absurdnosti...

Megablbý svet

Picovi sa zase podarilo utiecť z väzenia, ale ešte predtým rozmýšľal nad Dogmanom. „Ako to, že je taký chytrý???“ dumal ryšavý zločinec. Po úteku na to prišiel. Dogman je chytrý vďaka čítaniu kníh. Musí teda zničiť všetky knihy! O pár dní vyvinul zlovestný prístroj – Slovokaz 2000™, ktorý z kníh vygumoval slová. Slová mizli z kníh a ľudia začali hlúpnuť, až sa svet stal megablbým... 

Pozor, pomstychtivý párok!

Pico vždy vyhúta jedinečný a zároveň úspešný plán úteku z basy pre mačky. Tentoraz sa útek vydaril vďaka Spreju života, ktorý vraj oživí všetko. Pico ním oživil hotdog, dal mu príkaz, aby mu doniesol kľúče, a potom odišiel z cely, pohrdnúc ponúkaným priateľstvom chutného komplica. Párok ťažko niesol, že sa s ním Pico nechcel spriateliť a rozhodol sa pomstiť. Zmocnil sa Spreja života a v kuchyni nasprejoval všetky párky. Chopil sa roly ich vodcu a odhalil svoj zlovestný plán – spoločnými silami ovládnu svet...

Dogman pustený z reťaze

Dav Pilkey: Dogman pustený z reťaze
 (prel. Andrej Šútovec, Slovart 2024)

Druhý diel série Dogman – Dogman pustený z reťaze sa na komiksovú chvíľočku vracia ku Chrabríkovi a Chytríkovi (jednotlivo), zmieňuje ich prednosti. Strážmajster Chrabrík bol najdrsnejší poliš v meste. Jeho prednosti boli závideniahodné – mega päste na mega šupy, smrtonosné kolená, nohy na kung-fu kopačky, srdce na pravom mieste, jednou rukou zdvihol 200 kilo. O policajnom psovi Chytríkovi sa dočítame, že tiež bol skvelý poliš s užitočnými prednosťami – bystrý mozog, mega čuch, supiš sluch, jazyk spravodlivosti (spomína sa aj „stále čúra“, ale to asi málokto považuje za prednosť).

Po tragickej udalosti sa na policajnú stanicu vrátil Dogman a využíval všetky výhody človeka i psa. A všetci vieme, že psy sú síce roztomilé, ale majú aj zopár zlozvykov. Áno, aj Dogman. Stále slintal a niekoho oblizoval, bol posadnutý loptičkami, rád sa váľal v smradľavých odpadkoch, najmä ak tam boli zvyšky rýb. Šéf mu oznámil, že hoci je úžasný poliš, je aj zlý pes a ak sa nepolepší, pôjde do útulku. Drsné, že? A to je iba začiatok...

Zloryba

Šéf má dnes narodeniny! Jeho podriadení si rozdelili úlohy a Dogmanovi prischla úloha kúpiť živú(!) rybku. V obchode so zvieratami mali Dogmana už plné zuby, lebo tam vždy narobí bordel. Pomsta obchodníkov bola prefíkane zlovestná – darovali mu zlorybu! Ako už asi tušíte, zloryba nebola žiadny rybí anjelik. Jej pokojný pobyt na policajnej stanici zrazu nabral na akčnosti. Do akvária sa vysypali všetky šéfove piluly na posilnenie mozgu. Zo zloryby sa stal zlovestný rybí génius!

Pico a... Pico

Aj v obchode so zvieratami je čo ukradnúť! Pico sa dozvedel, že krádež v danom obchode sa  pripisuje jemu, pričom on vtedy sedel v base! Rozhodol sa teda znova utiecť – z papiera vytvoril svojho dvojníka, nechal ho v cele a zdrhol.

 

Neuveriteľnosť sa v príbehu rozhodla naplno vyšantiť – papierový Pico sa vďaka zásahu felčiara prebral k životu a ukázalo sa, že je úplne rovnaký ako skutočný Pico. Skutočný Pico sa „rozhodol zistiť, o čo tu ide (a trošku sa pritom obohatiť)“.

Kto kradol v obchode so zvieratami? Kam zmizla zloryba a čo zlé stvára? A akoby nestačili dvaja Picovia, na scénu sa prirúti oživená kostra Tyranosaura rexa! Ako si Dogman poradí s toľkým nebezpečenstvom...?

Stvorené pre deti

Komiksy o Dogmanovi sú naplnené akciou, zábavou, problémami, absurdnosťou, emóciami. Je v nich prítomné poriadne prefíkané (mačacie) zlo a obrovsky milo smiešne dobro v podobe „človekopsa“.

Nejeden dospelý si pri listovaní v komiksoch asi pomyslí, že sú dosť škaredé. Nuž, ilustrácie majú od krásy ďaleko. Vyzerajú, ako by ich nakreslilo dieťa (o ktorého maliarskom talente taktne pomlčíme). Ony tak však majú vyzerať! Čitatelia sa totiž dočítajú, že komiksy stvorili dvaja chlapci. A ako to už býva, deti si urobia vlastný názor. Mnohé ich už milujú, ďalšie si ich tiež zamilujú. Sú predsa také smiešne, veselé, akčné, plné emócií, šibalstiev, kde-tu sa nájde aj smiešna nechutnosť.

Dav Pilkey neprestal byť dieťaťom, hoc už dávno vyrástol. Presne vie, čo deťom (asi od ôsmich rokov) ponúknuť, aby sa pri čítaní kráľovsky bavili. Dospelí sa baviť nemusia, im tieto knihy predsa nie sú určené. Tak to deckám doprajme. Nechajme ich, aby sa s Dogmanom odtrhli z reťaze.

Po prečítaní prvých dvoch dielov sa deti môžu pustiť do tretieho diela série nazvaného  Dogman 3: Príbeh dvoch mačiek.

O príbehu z rodinnej krypty

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2020. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Joe Todd-Stanton: Artur a zlaté lano 
(preklad Kristína Hečková, Albatros 202

Ocitli ste sa už v krypte? Ak nie, môžete navštíviť kryptu u Brownstonovcov. Namiesto mŕtvolného ticha, hrobiek alebo relikvií tu nájdeme fascinujúce artefakty a starého pána Brownstona. 

Pán Brownstone označil za najcennejší majetok skromnú zbierku kníh uchovávajúcu príbehy o dobrodružstvách členov tejto rodiny, zberateľoch mocných predmetov. Pán Brownstone sa rozhodol čitateľom porozprávať o prvom brownstonovskom dobrodružstve. 

Nachádzame sa v pradávnych časoch na Islande, kde spoznávame Artura, drobné ryšavé chlapča s okuliarmi na nose. 

Jedného dňa prepadol mestečko obrovský vlk a uhasil oheň horiaci na námestí. Strata ohňa predstavovala pre obyvateľov veľké nešťastie. Čarodejnica im prezradila, že prinavrátiť oheň môže boh s kladivom z krajiny severských bohov. Artur po úpornom premýšľaní vykročil na cestu za bohom búrky. Thor mu prisľúbil zapálenie ohňa pod podmienkou, že mu Artur pomôže chytiť vlka. Zastaviť vlka s božským pôvodom je možné iba lanom upleteným zo zvuku mačacích krokov a koreňov hory... 

Arturov príbeh predstavuje prvý diel mytologickej série Brownstonovcov, ktorá je vhodná pre čitateľov od ôsmich rokov.