Veveričky, čo sa škriepili

Tento článok vyšiel v septembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2023. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Rachel Brightová, Jim Field (ilustrátor): Veveričky, čo sa škriepili 

(prebásnila Jana Kantorová-Báliková, Tatran 2023)

 

V lese sa naplno realizuje jeseň a zvieratá vedia, že si treba prichystať zásoby na zimu. Veveričiak Vratko trávi malebné jesenné dni inak – naplno si ich vychutnáva, nad zimným hladovaním sa nezamýšľa – teda, až kým si neuvedomí, že jedlo je neprítomné nielen v jeho skrinke, ale aj všade navôkol. Drsná realita opäť získa nádych pohody v momente, keď Vratko zbadá na borovici poslednú šišku. Blízka budúcnosť vyzerá pohostinne. Nuž, nebude taká. Šišku totiž zbadá aj veveričiak Filip. Ten sa síce na zimu pripravuje zodpovedne a jeho zásoby sa vŕšia do obdivuhodných výšin, ale jedna šiška by sa k nim ešte mohla pripojiť. Za šiškou sa rozbehnú obaja...

 

Vydavateľstvo Tatran už deťom ponúklo niekoľko veršovaných, milo ilustrovaných príbehov od Rachel Brightovej a Jima Fielda. Každá z nich deťom rozpráva o zvieracích hrdinoch, ktorých životné príbehy ich zabavia a poučia. Teraz prišli na scénu veveričiaci túžiaci po rovnakej veci, no cesta k jej získaniu vedie k získaniu niečoho omnoho cennejšieho – priateľstva a ochoty sa podeliť. 

 

                                

Koala, ktorá môže

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2023. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Rachel Brightová, Jim Field (ilustrátor): Koala, ktorá môže 

(prebásnila Jana Kantorová-Báliková, Tatran 2023)

 

Rachel Brightová a Jim Field vezmú čitateľa do divočiny. Miestne zvieratá si užívajú život – hrajú sa, šantia, vyvádzajú. Žije tu však aj jedna chlpatá výnimka, ktorá nechcela byť súčasťou spoločných hier, alebo vykročiť za dobrodružstvom. Koala Kevin žila, či presnejšie prežívala v bezpečí na svojom strome. Na strome spala, jedla, venovala sa svojej záľube (zbieraniu listov) a s nedôverou z neho hľadela na svet tam dole. Ten čudný, hlasný, veľký, rýchly svet Kevina desil. Zvieratá ho priateľsky zvykli volať medzi seba, chceli ho začleniť do hier. Kevin však vždy siahol po výhovorke, nepodľahol ich priateľskému volaniu. Spoločnosť zvieratiek a ich hry ho síce lákala, ale on cítil, že skrátka nemôže. A tak dni ubiehali a svet sa hýbal a menil, ale Kevin nie. Možno by to tak zostalo až do konca jeho života, nebyť jednej dramatickej udalosti...

 

Kevin deťom ukazuje, že báť sa zmien nie je nič nezvyčajné, ale tiež, že nie je správne nechať sa týmto strachom ovládať, spútavať si ním život, nechať ho oberať svojho nositeľa o radosť zo života, nové zážitky a priateľstvá.