Ako sa Ema prestala báť šuchotania pod posteľou

Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Peter Bátor: Ako sa Ema prestala báť šuchotania pod posteľou 

 (Fortuna Libri 2026)

 

Sympatická Ema má päť rokov a veľmi rada kreslí – najmä pred spaním. Nič nezvyčajné, malé deti predsa kreslia rady. Ona však najradšej kreslí strašidlá, a to už možno smelo označiť za nezvyčajné. Túto nezvyčajnosť ešte umocňuje skutočnosť, že najradšej kreslí... Smiešne strašidlá! Strašidlo s ponožkami na rukách, strašidlo s tromi čiapkami, strapaté strašidlo s cumlíkom v ústach... Keď Ema dokreslila, neschovala kresbičky do šuplíka, neukryla ich. Práve naopak! Všetky nové strašidielka predstavila svojim obľúbeným hračkám, porozprávala  im ich príbehy. Prezradila, že strašidlu s ponožkami na rukách býva zima na ruky, a tiež, že strašidlo s cumlíkom bez cumlíka nezažmúri ani oko.

Kresbičky boli nakreslené a strašidlá predstavené, mohlo sa ísť spať. Pokojné zaspávanie však zrazu prerušilo šuchotanie spod postele. Čo šuchotalo pod posteľou? Roztomilá chlpatá guľôčka s veľkými okrúhlymi očami, chvostíkom a s papučkami na krátkych nôžkach. Predstavila sa ako Šuchotka a prezradila, že sa trošku bojí. Strach odôvodnila tým, že niektoré deti sa jej boja a na jej prítomnosť reagujú krikom, schovávaním sa či dokonca hodením vankúša. Pritom ona vraj chce deťom len zaháňať zlé sny. Šuchotka sa bojí aj vysávača, hlasnej hudby či tmy v skrini. Ema jej ukázala skvelý spôsob, ako sa zbaviť strachu – stačí  strach fúknuť do škatuľky a škatuľku zavrieť. Emine a Šuchotkine strachy spali v škatuľke a bez nich sa im krajšie zaspalo a snívalo...

Citlivý, milo smiešny príbeh deťom ukazuje, že tmy, strašidiel a iných strašidelností sa netreba báť. A ak sa strach predsa len objaví, môžeme ho vyfúknuť do škatuľky. 

 

Ako sa zajačik prestal báť

Tento článok vyšiel v májovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

Elizabeth Shaw: Ako sa zajačik prestal báť 

(preklad a úprava Milica Matejková, BUVIK 2021)

Strach o dieťa sa často prikradne ešte pred jeho narodením a v podvedomí zostáva po zvyšok života. Pokiaľ nad zdravým rozumom vyhrá strach, výsledkom môže byť síce napohľad bezpečné, ale o zážitky, priateľstvá a objavovanie ochudobnené detstvo. Presvedčivým dôkazom je príbeh o jednom malom zajačikovi...

Zajačik sa všetkého veľmi bál. Po zoznámení s jeho starkou a spoznaní jej spôsobu výchovy si recenzentka myslí, že každý z nás by na jeho mieste dopadol rovnako. Nebež, rozbiješ si koleno. Nechoď bližšie ku psíkovi, rafne ťa. V rybníku je schovaný vodník, okúp sa radšej vo vani. Dokonca ani v posteli nie sme v bezpečí. V noci predsa chodia strašidlá! Starkej slová majú veľkú moc a dosahujú želaný výsledok. Ona je asi spokojná, zajačik však prežíva smutné a osamelé detstvo.

Prekonať strach, tak výdatne a usilovne pestovaný úzkostlivou príbuznou, je veru náročná úloha. Život však zajačikovi priniesol nebezpečnú príležitosť umožňujúcu sa so svojím strachom popasovať...

Napínavý veršovaný príbeh zo života bojazlivého zajačika deťom odkazuje, že občas treba odsunúť strach a dotieravé myšlienky čo ak... a dať priestor odvahe a činom. Nešťastie sa síce môže stať kedykoľvek, ale nechať strach ovládať naše životy je nešťastné riešenie. Našťastie, malý zajačik na to prišiel včas.