Najlepšia princezná na svete

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Ursula Poznanski, Sabine Büchner (ilustrátorka): Najlepšia princezná na svete

(prel. Annamária Košútová, Ikar – Stonožka 2026)

 

Boli raz tri prenádherné princezné – Bianka, Violeta a Rozália. Z pohľadu čitateľa môže byť ich prenádhernosť otázna, ale v ich krajine o nich všetci tvrdili, že prenádherné sú.

Krajinu spravoval ich otec a ľudia robili to, čo povedal. Vlastne, väčšina z nich – našli sa totiž  tri výnimky. Áno, tušíte dobre. Bianka, Violeta a Rozália si z kráľa uťahovali a raz mu dokonca skryli korunu. Vládol bez nej celé dva dni! V odľahčenej hlave sa však zrodil skvelý nápad. Vydá svoje tri dcéry a potom v zámku zavládne pokoj. Hádky, chichotanie a nepríjemné žartíky sa stanú minulosťou! „Už žiadny džem v topánkach, dážďovky v posteli či žuvačky na tróne,“ pomyslel si kráľ. Napísal veľa, veľa listov pre veľa, veľa princov a svoje dcéry vykreslil veľmi... nereálne. Opísal ich ako úžasne krásne, úplne očarujúce a neuveriteľne dobre vychované. „Švindliarsky plán“ však nesmeroval k vytúženému výsledku. Princovia kráľovi odpísali, že, bohužiaľ, nemôžu prísť. Prečo? Sú vraj príliš zaneprázdnení súbojmi, jazdením na koňoch a zabíjaním drakov. Našla sa však jedna urodzená výnimka rozhodnutá sa oženiť...

Dobre, princ Viktor bol ženbychtivý, lenže princezné boli tri! Ktorú požiada o ruku? Princezné v tom mali jasno. Každá z nich bola presvedčená, že to ona sa stane jeho vyvolenou!

Vystrašený princ nepotreboval veľa času na spoznávanie hašterivých, súperiacich a prehnane sebavedomých sestier. Ako sa rozhodol? (Ne)prekvapivo, akosi sa mu nechcelo požiadať o ruku niektorú z nich. „Smiem si to ešte premyslieť a vrátiť sa o rok?“ spýtal sa. „Princ vysvetľoval, že sa musí najprv vybrať do hôr, aby zabil draka, a celkom na to zabudol, a síce mu je to teraz trápne, ale bohužiaľ...“. Myslíte si, že jeho slová princezné zdrvili? Že sa plačúce poddali zúfalstvu? Ak si to nemyslíte, tak sa nemýlite...

Ktorá zo sestier je tá najlepšia princezná na celom svete? Nuž, nájsť správnu odpoveď sa zdá priam nemožné. Je však očividné, že všetky tri sú nevšedne súťaživé, odvážne, energické. A je s nimi zábava! Princ (a draky) by síce s týmto tvrdením asi nesúhlasil, ale deti určite áno... Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov. 

 

Fričo sa nechce podeliť, či čo...

Tento článok vyšiel v októbrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2026. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

  

Suzanne Lang, Max Lang (ilustrátor): Fričo sa nechce podeliť, či čo... 

(prel. Silvia Demovičová, Verbarium 2026)

 

Opičiak Fričo sa (ne)dokonalo predviedol už v troch knihách. Ukázal, že mrzutosť mu vôbec nie je cudzia (Fričo je mrzutý, či čo... - môj článok tu), neváha razantne vysloviť slovo nie (Fričo hovorí nie, či čo... - môj článok tu), a tiež, že občas sa aj on usmeje a má rozjarenú náladu (Fričo je rozjarený, či čo... - môj článok tu). A to ešte nie je všetko...  

Šimpanz Fričo je síce hladný, ale usmieva sa (Fričo sa nechce podeliť, či čo...). Túto knižnú chvíľu si treba vychutnať, zakrátko sa stane minulosťou.

Fričo si chce na obed dať banán. Aj jeden zazrie – je to posledný banán na strome! Odtrhne ho, ale Fričo sa šmykne a banán mu vykĺzne. Zlezie teda zo stromu, aby ho našiel, ale niekto ho predbehol! Banán si už uchmatlo divého prasaťa Hopsasa a zdá sa, že Hopsasa tiež banán vníma ako ideálny obed. Fričo mu hneď oznámi, že ten banán je jeho, ale prasa tvrdí, že ho našlo a patrí jemu. Ich hádku si všimnú zvieratá, ktoré už v minulosti ukázali, že ochotne povedia svoj názor na hocičo. Učinia tak aj tentoraz! Vták Čvirik tvrdí, že banán patrí Hopsasovi, byvol Karol zase tvrdí, že patrí Fričovi. Ich slová vedú k smiešnej naťahovačke sa o banán, ktorú ukončí až zásah rozumnej gorily Kamily. „Neviete si ho rozdeliť, či čo?“ spýta sa ich a rozlomí banán na dve rovnaké časti. Ak si myslíte, že potom obaja hašterivci zjedia svoju časť banánu, mýlite sa...

Príbeh nemoralizuje, nepoúča, nesnaží sa dieťa presvedčiť, že každý sa predsa bez váhania so všetkým podelí. Ukazuje mu, že je normálne mať pocit, že niečo patrí iba mne, ale hádať sa preto nie je príjemné nikomu. Koniec príbehu dieťa, a asi nielen jeho, prekvapí a možno si naň s úsmevom niekedy spomenie, keď sa rozhodne s niekým podeliť... Kniha je vhodná pre deti od troch rokov.