Simona Čechová: Včelár Jožko (Ikar
– Stonožka 2019)
|
Zima
má už čoskoro prenechať jari priestor na realizáciu. To však vieme po prečítaní
prvých viet príbehu. Pri pohľade na bezútešné prostredie obklopujúce malú chalúpku
sa skôr zdá, že sem jar nezavíta ešte dlho. Okrem zimy tu veľa obyvateľov
nieto. Býva tu len smutný krtko Jožko. Jeho chalúpka je útulne zariadená
a spoločnosť mu robia knihy, tie mu však nepomôžu prekonať samotu, ktorou
veľmi trpí. Túži po rozhovore, nežných prejavoch priateľstva, možnosti
s niekým sa podeliť o radosť. Jožko často rozmýšľal, že sa pokúsi nájsť lepšie
miesto na život. K tomu však nedôjde, pretože priateľstvo prišlo za
Jožkom. Lepšie povedané, priletelo za ním v podobe bzučiaceho čuda. Vďaka
svojej dobre zásobenej knižnici zistil, že to nezvyčajné čudo je roj včiel
hľadajúci domov. Rozhodol sa nepremárniť príležitosť a vlastnými labkami
zhotovil pre včely úľ, ktorý okamžite zabývali. S príchodom včiel sa mu
zmenil život. Včely mali blahodarný vplyv na Jožka i na okolitú prírodu,
ktorá sa po ich príchode prebudila k životu...
Niet pochýb, že Simona
Čechová včelám rozumie a má k nim vytvorený vrúcny vzťah. Vyžaruje to
z každej strany tohto nežného príbehu. Čitateľom okrem pútavého príbehu
ponúka aj možnosť dozvedieť sa o týchto drobulinkých tvoroch zaujímavé
informácie, ale najmä dôležité posolstvo. To autorka prezrádza čitateľom hneď na
začiatku knihy. Ukazuje ako vyzerá život bez včiel. Život bez života. Život,
ktorý vôbec nie je rozprávkový, a preto musíme urobiť všetko preto, aby sme
sa neocitli vo svete bez včiel...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára