Keď zaklope smútok

Tento článok vyšiel v júnovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť. 

 

Eva Eland: Keď zaklope smútok (preklad Jana H. Hoffstädter, E.J. Publishing 2021)

 

So smútkom majú mnohí z nás komplikovaný vzťah. Objavuje sa v našich životoch (takmer) odjakživa, a preto by sa dalo očakávať, že mu rozumieme a vieme s ním zaobchádzať. Realita je však často iná. Smútok zvykneme podceňovať, ignorovať, chybne vyhodnotiť. Býva nevítaný, považovaný za nevhodný. Ak máme komplikovaný vzťah so smútkom my - dospelí, ako ho majú vedieť spracovať deti? Kniha Keď zaklope smútok (nielen) deťom (asi od štyroch rokov) citlivo a múdro poradí...

Do chlapcovho života vstúpil smútok. Priesvitný, zhrbený, smutne sa tváriaci. Skľúčená postavička pôsobí neškodne, ale zdanie klame. Je chlapcovi v pätách, silno ho gniavi, dokáže ho úplne pohltiť. Odohnanie sa ukáže ako neúspešná metóda. Je jasné, že so smútkom sa treba vyrovnať inak – riešenie spočíva v zmene myslenia. V uvedomení si, že smútku sa netreba báť a namiesto odmietnutia treba siahnuť po načúvaní. Autorka radí opýtať sa smútku, odkiaľ prišiel a či niečo nepotrebuje. Snažiť sa s ním vychádzať, rešpektovať jeho prítomnosť. Vykonávať obľúbené aktivity, relaxovať alebo športovať spolu s ním. Chlapec smútok prijal, dal mu pocítiť, že je vítaný a keďže smútok nie je večný, nebadane odišiel. Určite ešte niekedy zaklope na dvere, ale to je v poriadku...

Eva Eland smútku rozumie a deťom ho ukazuje tak, aby mu porozumeli aj ony. Zviditeľnila ho, dala mu tvár, príležitosť predviesť sa. Nehaní ho, nepodceňuje ho, ale ani nepreceňuje. Vysvetľuje, že smútok patrí k životu. Snaha o vychádzanie s ním je preto v náš prospech.