Stratené sovíča

Tento článok vyšiel v decembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Chris Haughton: Stratené sovíča (preklad Lucia Halová, Zelený Kocúr 2021)

 

Spánok dokáže okrem snov privolať aj krušné chvíle. Sovíča sa o tom presvedčilo na vlastnom perí. Ponáralo sa do snov a nerušene by v nich pobudlo, keby nevypadlo z hniezda. Spadlo z veľkej výšky a pád prežilo bez zranení, ale situácia bola vážna, pretože sa stratilo a nevedelo, kde je jeho mama. Pomocnú labku mu ponúkla Veverica. Mamičku spolu nájdu, potrebuje len vedieť ako vyzerá. Vtáča poskytlo stručný, dosť hmlistý opis (krídelkami naznačilo mamičkine rozmery) a Veverica okamžite vyhlásila, že ona také veľké zviera predsa pozná! Tu je tvoja mama, povedala a prštekom ukázala na medveďa. Sovíča vedelo, že mama vyzerá inak, a preto k opisu doplnilo informáciu, že mama má špicaté uši. Nová informácia Vevericu nasmerovala k zvieraťu, ktoré „presne“ zodpovedá opisu...

Kniha má všetko, čo malí čitatelia (asi od jedného roka) od príbehov očakávajú. Vydarené ilustrácie, roztomilú hlavnú postavu, napínavý, rýchlo napredujúci dej, smiešne momenty.

Deti sa ľahko vcítia do situácie mláďatka a zatúžia byť súčasťou hľadania mamičky. Jej hľadanie síce rýchlo dobehne do úspešného cieľa, ale záver príbehu napovedá, že sovíča nevypadlo z hniezda poslednýkrát...