Tento
článok vyšiel v decembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text
článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
Náklonnosť sa síce výborne vyjadruje
objatím, ale v prípade ježkov je vhodnejšie zvoliť iné, menej pichľavé
metódy vyjadrenia citov. Ježko, malý hrdina Kristíny Baluchovej, po nich
usilovne a úspešne siaha. Láskyplne a ukážkovo sa stará o svoj
domov a ochotne venuje pozornosť každému zvieraťu, kvetine či stromu na
dvore.
Jedného dňa sa ježko zahľadel na ľudské obydlie a za oknom zbadal pichľavú siluetu. Vari sa do domu zatúlal niekto z jeho ježích príbuzných? S podozrením dorazili aj vážne obavy. „Možno mu je teplo, hladno... Čo ak tam on zahynie?“ Vedel, že mu treba pomôcť, lenže ako? Vyhútal plán záchrany a do jeho realizácie sa zapojili aj ostatní obyvatelia dvora. Vynaliezavé, odvahou zásobené počínanie milého zvieratka je odmenené prekvapivým zistením. Kamarát za oknom totiž zachrániť nepotrebuje...
Hravé, ľahučké, príjemnú záhradnú vôňu
navodzujúce verše Kristíny Baluchovej si spokojne knižne spolunažívajú
s roztomilými ilustráciami Žanety Aradskej. Veršovaná rozprávočka
o všímavom zvieratku, ktoré nie je ľahostajné voči cudzím a bez
váhania pomôže, keď treba, síce rýchlo dospeje do šťastného konca, ale stihne
vzbudiť sympatie, zaujať a zabaviť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára