Čo je domov?

Tento článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Kristína Baluchová, Kristína Kemeníková (ilustrátorka): Čo je domov? 

(Plutošop 2024)

Malá myška žije s mamkou a sestrami v útulnej podzemnej chyžke. Pod zemou chyžka, nad zemou tráva, kvietky, stromy... A ten nekonečný výhľad! Myška však na svoj domov hľadí kritickejšie. V hlavičke sa jej usalašila myšlienka, že vonku je určite krajšie a všetko sa tam líši! „Vyberiem sa spoznať svet, vraví mamke myši.“ Mamku myš jej rozhodnutie neteší, ale nesnaží sa ho zmeniť. Dumá, čo má dcérke zbaliť na cestu, a nakoniec jej daruje iba jedno malé jabĺčko.

Myška-dobrodružka sa chce svetom túlať celý rok! Na potulkách ju sprevádza lístok, ktorý našla na prahu. Využitie má všakovaké – poslúži jej ako padák, loďka, či perinka...

Jar je na potulky ako stvorená. Svet prekypuje farbami, vôňami, je príjemný, pohodlný. Jar odíde, príde leto a myška cupká ďalej. Kamže cupká? „...hľadá koniec sveta. Slniečko jej máva zhora, more je jej méta,“ dozvie sa zvedavý čitateľ. Lenže ani leto tu nezostane, prenechá priestor jeseni. Jeseň má síce svoje čaro, ale nie je taká príjemná ako jar a leto. Myška sa rozhodne poslať sestrám list. Chce im oznámiť niečo veľmi dôležité – „že už všetko videla som, že už chcem len domov ísť!“

Koniec príbehu obsadila zima, ale o myšku sa čitateľ báť nemusí. Ona už je doma! Spokojne si, obklopená milovanou rodinou, hryzká darované jabĺčko...

Myške sa síce svet páčil – bol krásny a zaujímavý, ona sa však v myšlienkach aj tak vracala domov, k svojej mamke a sestrám. Odlúčenie, hoc naplnené zážitkami a dobrodružstvami, ju priviedlo k poznaniu, čo je domov a k uvedomeniu si jeho hodnoty.

Veršované potulkové dobrodružstvo zvedavej myšky ožíva na knižných stránkach vďaka pôvabným ilustráciám Kristíny Kemeníkovej.

Udatný ježko

Tento článok vyšiel v decembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Kristína Baluchová, Žaneta Aradská (ilustrátorka): Udatný ježko (Plutošop 2021)

 

Náklonnosť sa síce výborne vyjadruje objatím, ale v prípade ježkov je vhodnejšie zvoliť iné, menej pichľavé metódy vyjadrenia citov. Ježko, malý hrdina Kristíny Baluchovej, po nich usilovne a úspešne siaha. Láskyplne a ukážkovo sa stará o svoj domov a ochotne venuje pozornosť každému zvieraťu, kvetine či stromu na dvore.

Jedného dňa sa ježko zahľadel na ľudské obydlie a za oknom zbadal pichľavú siluetu. Vari sa do domu zatúlal niekto z jeho ježích príbuzných? S podozrením dorazili aj vážne obavy. „Možno mu je teplo, hladno... Čo ak tam on zahynie?“ Vedel, že mu treba pomôcť, lenže ako? Vyhútal plán záchrany a do jeho realizácie sa zapojili aj ostatní obyvatelia dvora. Vynaliezavé, odvahou zásobené počínanie milého zvieratka je odmenené prekvapivým zistením. Kamarát za oknom totiž zachrániť nepotrebuje...

Hravé, ľahučké, príjemnú záhradnú vôňu navodzujúce verše Kristíny Baluchovej si spokojne knižne spolunažívajú s roztomilými ilustráciami Žanety Aradskej. Veršovaná rozprávočka o všímavom zvieratku, ktoré nie je ľahostajné voči cudzím a bez váhania pomôže, keď treba, síce rýchlo dospeje do šťastného konca, ale stihne vzbudiť sympatie, zaujať a zabaviť.

 

 

Kam zmizli všetky písmená z kníh?

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Kristína Baluchová, Hedviga Gutierrez (ilustrátorka): Záhada knižnice na konci ulice 

                                              (PLUTOŠOP 2021)

Niektoré knižnice očaria impozantnými priestormi, iné zaujmú obrovskými knižničnými fondmi alebo unikátnymi knižničnými dokumentmi a jedna, napohľad obyčajná, malá knižnica je dejiskom riešenia zlovestnej záhady. Zlyhanie by malo nezvratné následky...

Knižnica na konci ulice je domovom tritisíc kníh a tiež (druhým) domovom knihovníčok Bety, Kvety a Vety. S nadšením odporučia tú správnu knihu, pomôžu s výberom, usporadúvajú besedy, ponúkajú vlastnoručne upečené koláčiky... Dôverne poznajú knihy, ktoré im v práci robia tichú spoločnosť, zaujímajú sa o „svojich čitateľov“. Ich práca je zaujímavá, ale nezvykne im servírovať nečakané situácie, čudné prekvapenia. Aspoň tak to dlho bolo, no potom sa nenápadne prikradlo čosi zlé...

Predzvesťou čohosi zlého bol výrazný úbytok návštevníkov. Nádej, že je to iba také smutné obdobie, sa začala zberať na odchod po besede so žiakmi. Nevydarená beseda v kombinácii s nízkou návštevnosťou privolala ťaživé otázky. „Čo ak bude skutočne chodiť do knižnice len málo detí? A čo ak napokon knižnicu zavrú, lebo nepríde nik? Ale najmä – kde deti objavia čaro všetkých tých príbehov, ak nebudú siahať po knižkách?“

Nechápali, prečo by deti nemali rady knihy, prečo by nechceli chodiť do knižnice. Čím to je? Nebodaj niekto ich knižnicu zaklial? Odpoveď sa pokúsili nájsť v knihe. Náhodne siahli po Alici v krajine zázrakov a to, čo nasledovalo, ich šokovalo. Knižné strany zívali prázdnotou a rovnako dopadli aj ostatné knihy. Všetky písmená zmizli. Ako sa to mohlo stať? Vari zaúradoval tlačiarenský škriatok alebo niekto z jeho škriatkovského príbuzenstva...?

Zrazu cez okno priletelo papierové lietadielko s odkazom a potvrdilo napohľad bláznivé podozrenie. Knihy sú naozaj zakliate a takýto osud postihne všetky knihy. Stane sa tak, pretože ľudia si ich nevážia a teraz uvidia, aký je život bez kníh. Pisateľ odkazu však vie, že tety knihovníčky sa o knihy príkladne starajú, a preto im dá poslednú šancu. Do polnoci musia uhádnuť jeho meno.

Významnú úlohu počas záchrannej akcie zohrajú malí čitatelia Martin a Dorotka, ktorí tiež vlastnia zvláštne hádankové papierové lietadielka. Od prvej hádanky prechádzajú k druhej, od druhej k tretej. Ich vyriešenie, odhalenie mena pisateľa odkazov vráti do kníh slová a obrázky. Ak ho neuhádnu, budúcnosť už bude bez kníh a ľudia si konečne začínajú uvedomovať, že takú budúcnosť nechcú...

 

Čo ak...

Knihy tu vždy boli a vždy budú, bezstarostne si hovoria mnohí. Kristína Baluchová sa zamyslela, čo by túto napohľad nemennú skutočnosť vedelo zmeniť a čo by nasledovalo. Stvorila napínavý príbeh s detektívnym nádychom, ukazujúci, že život bez kníh by bol výrazne chudobnejší, náročnejší, neistejší. „Liekom“ by nebol ani inak mocný internet, pretože by nedokázal knihy úplne nahradiť. Chýbal by duševný pôžitok, ktorý čítanie kníh prináša, chýbali by hodnoverné zdroje informácií... Skvelo, hravo, miestami humorne napísaný príbeh deťom pútavo rozpráva o význame kníh, ich nenahraditeľnosti, vyvoláva túžbu vkročiť do skutočnej knižnice, spoznať jej zákutia a odísť s knihou v ruke. 

a ešte chcem dodať (blogová vsuvka)... 

Príbeh ponúka tiež štedrú dávku napínavých chvíľ a sympatických (občas jemne humorných) ilustrácií Hedvigy Guttierezovej. Spoločný počin autorky a ilustrátorky robí v oblasti propagácie čítania velikánsky kus roboty. Prísť do knižnice na konci ulice, dôkladne sa s ňou zoznámiť a vyriešiť záhadu sa rozhodne oplatí.