Tento
článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text
článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
 |
Kristína
Baluchová, Hedviga Gutierrez (ilustrátorka): Záhada knižnice na konci ulice (PLUTOŠOP 2021) |
Niektoré knižnice očaria impozantnými
priestormi, iné zaujmú obrovskými knižničnými fondmi alebo unikátnymi
knižničnými dokumentmi a jedna, napohľad obyčajná, malá knižnica je
dejiskom riešenia zlovestnej záhady. Zlyhanie by malo nezvratné následky...
Knižnica na konci ulice je domovom
tritisíc kníh a tiež (druhým) domovom knihovníčok Bety, Kvety a Vety. S nadšením
odporučia tú správnu knihu, pomôžu s výberom, usporadúvajú besedy,
ponúkajú vlastnoručne upečené koláčiky... Dôverne poznajú knihy, ktoré im
v práci robia tichú spoločnosť, zaujímajú sa o „svojich čitateľov“. Ich
práca je zaujímavá, ale nezvykne im servírovať nečakané situácie, čudné
prekvapenia. Aspoň tak to dlho bolo, no potom sa nenápadne prikradlo čosi zlé...
Predzvesťou čohosi zlého bol výrazný
úbytok návštevníkov. Nádej, že je to iba také smutné obdobie, sa začala zberať
na odchod po besede so žiakmi. Nevydarená beseda v kombinácii
s nízkou návštevnosťou privolala ťaživé otázky. „Čo ak bude skutočne chodiť do knižnice len málo detí? A čo ak
napokon knižnicu zavrú, lebo nepríde nik? Ale najmä – kde deti objavia čaro
všetkých tých príbehov, ak nebudú siahať po knižkách?“
Nechápali, prečo by deti nemali rady
knihy, prečo by nechceli chodiť do knižnice. Čím to je? Nebodaj niekto ich
knižnicu zaklial? Odpoveď sa pokúsili nájsť v knihe. Náhodne siahli po
Alici v krajine zázrakov a to, čo nasledovalo, ich šokovalo. Knižné
strany zívali prázdnotou a rovnako dopadli aj ostatné knihy. Všetky písmená
zmizli. Ako sa to mohlo stať? Vari zaúradoval tlačiarenský škriatok alebo
niekto z jeho škriatkovského príbuzenstva...?
Zrazu cez okno priletelo papierové
lietadielko s odkazom a potvrdilo napohľad bláznivé podozrenie. Knihy
sú naozaj zakliate a takýto osud postihne všetky knihy. Stane sa tak,
pretože ľudia si ich nevážia a teraz uvidia, aký je život bez kníh.
Pisateľ odkazu však vie, že tety knihovníčky sa o knihy príkladne starajú,
a preto im dá poslednú šancu. Do polnoci musia uhádnuť jeho meno.
Významnú úlohu počas záchrannej akcie zohrajú
malí čitatelia Martin a Dorotka, ktorí tiež vlastnia zvláštne hádankové papierové
lietadielka. Od prvej hádanky prechádzajú k druhej, od druhej k tretej.
Ich vyriešenie, odhalenie mena pisateľa odkazov vráti do kníh slová
a obrázky. Ak ho neuhádnu, budúcnosť už bude bez kníh a ľudia si
konečne začínajú uvedomovať, že takú budúcnosť nechcú...
Čo
ak...
Knihy tu vždy boli a vždy budú,
bezstarostne si hovoria mnohí. Kristína Baluchová sa zamyslela, čo by túto
napohľad nemennú skutočnosť vedelo zmeniť a čo by nasledovalo. Stvorila
napínavý príbeh s detektívnym nádychom, ukazujúci, že život bez kníh by
bol výrazne chudobnejší, náročnejší, neistejší. „Liekom“ by nebol ani inak
mocný internet, pretože by nedokázal knihy úplne nahradiť. Chýbal by duševný
pôžitok, ktorý čítanie kníh prináša, chýbali by hodnoverné zdroje informácií... Skvelo, hravo, miestami humorne napísaný
príbeh deťom pútavo rozpráva o význame kníh, ich nenahraditeľnosti,
vyvoláva túžbu vkročiť do skutočnej knižnice, spoznať jej zákutia a odísť
s knihou v ruke.
a ešte chcem dodať (blogová vsuvka)...
Príbeh ponúka tiež štedrú dávku napínavých chvíľ a
sympatických (občas jemne humorných) ilustrácií Hedvigy Guttierezovej. Spoločný
počin autorky a ilustrátorky robí v oblasti propagácie čítania
velikánsky kus roboty. Prísť do knižnice na konci ulice, dôkladne sa s ňou
zoznámiť a vyriešiť záhadu sa rozhodne oplatí.