Vyhľadávať v tomto blogu

Zobrazujú sa príspevky s označením zahady. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením zahady. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 6. júla 2025

Detektív Zebra a prípad stratených tortičiek

Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2025. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.  

Gill McLeanová: Detektív Zebra a prípad stratených tortičiek
(prel. Magdaléna Poppelková, Albatros 2025)


Na miestnej policajnej stanici panuje pokoj. Detektív Zebra a jeho asistentka Bodka sa zaoberajú denným programom zahŕňajúcim raňajky, obed, olovrant i čaj. Ráno sa však zrazu rozhodne, že už nebude pokojné a hrdinom naservíruje sladký prípad...

V neďalekom domčeku pre bábiky mama zistila, že zmizli lekvárové tortičky! Kam zmizli? Kto ich vzal? Zázračný jednorožec? Pažravý tortičkožrút? Mimozemšťan z vesmíru? Členovia rodiny vyslovujú veru poriadne bláznivé tipy! Dedko sa vyjadrí prakticky – nehľadá možného páchateľa, hľadá pomoc a nachádza ju v novinách. Detektív Zebra!

Detektív Zebra a Bodka prichádzajú do bábikovskej domácnosti a púšťajú sa do vyšetrovania prípadu.

„Aký lekvár bol v tortičkách a ako chutil? Ako veľmi sa lekvár lepil?“ Čudné otázky, nemyslíte? Detektív dáva aj rozumné otázky, ale nerozumne. Veď zlaté rybky ani bábätko mu odpovede neposkytnú! Motá sa okolo chuti, lepivosti, zloženia a prípravy tortičiek a ktovie, či by sa od nich niekedy odmotal a zaznamenal pokrok vo vyšetrovaní. Pokrok prišiel vďaka Bodke! Prišla totiž na niečo zaujímavé...

Detektív Zebra nie je žiaden Sherlock Holmes. Ak by mal menej pozornú asistentku a nezaúradoval by vysávač, asi by prípad dosiaľ riešil. Deťom to však určite vadiť nebude. Pruhovaného detektíva asi budú vnímať ako milého a zábavného. A milí sú aj malí zločinci, ktorých nepoháňala chuť páchať zlo, ale hlad. Záver príbehu je k nim láskavý...

Kniha je vhodná pre deti od troch rokov.  



   

pondelok 29. novembra 2021

Kam zmizli všetky písmená z kníh?

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Kristína Baluchová, Hedviga Gutierrez (ilustrátorka): Záhada knižnice na konci ulice 
                                              (PLUTOŠOP 2021)


Niektoré knižnice očaria impozantnými priestormi, iné zaujmú obrovskými knižničnými fondmi alebo unikátnymi knižničnými dokumentmi a jedna, napohľad obyčajná, malá knižnica je dejiskom riešenia zlovestnej záhady. Zlyhanie by malo nezvratné následky...

Knižnica na konci ulice je domovom tritisíc kníh a tiež (druhým) domovom knihovníčok Bety, Kvety a Vety. S nadšením odporučia tú správnu knihu, pomôžu s výberom, usporadúvajú besedy, ponúkajú vlastnoručne upečené koláčiky... Dôverne poznajú knihy, ktoré im v práci robia tichú spoločnosť, zaujímajú sa o „svojich čitateľov“. Ich práca je zaujímavá, ale nezvykne im servírovať nečakané situácie, čudné prekvapenia. Aspoň tak to dlho bolo, no potom sa nenápadne prikradlo čosi zlé...

Predzvesťou čohosi zlého bol výrazný úbytok návštevníkov. Nádej, že je to iba také smutné obdobie, sa začala zberať na odchod po besede so žiakmi. Nevydarená beseda v kombinácii s nízkou návštevnosťou privolala ťaživé otázky. „Čo ak bude skutočne chodiť do knižnice len málo detí? A čo ak napokon knižnicu zavrú, lebo nepríde nik? Ale najmä – kde deti objavia čaro všetkých tých príbehov, ak nebudú siahať po knižkách?“

Nechápali, prečo by deti nemali rady knihy, prečo by nechceli chodiť do knižnice. Čím to je? Nebodaj niekto ich knižnicu zaklial? Odpoveď sa pokúsili nájsť v knihe. Náhodne siahli po Alici v krajine zázrakov a to, čo nasledovalo, ich šokovalo. Knižné strany zívali prázdnotou a rovnako dopadli aj ostatné knihy. Všetky písmená zmizli. Ako sa to mohlo stať? Vari zaúradoval tlačiarenský škriatok alebo niekto z jeho škriatkovského príbuzenstva...?

Zrazu cez okno priletelo papierové lietadielko s odkazom a potvrdilo napohľad bláznivé podozrenie. Knihy sú naozaj zakliate a takýto osud postihne všetky knihy. Stane sa tak, pretože ľudia si ich nevážia a teraz uvidia, aký je život bez kníh. Pisateľ odkazu však vie, že tety knihovníčky sa o knihy príkladne starajú, a preto im dá poslednú šancu. Do polnoci musia uhádnuť jeho meno.

Významnú úlohu počas záchrannej akcie zohrajú malí čitatelia Martin a Dorotka, ktorí tiež vlastnia zvláštne hádankové papierové lietadielka. Od prvej hádanky prechádzajú k druhej, od druhej k tretej. Ich vyriešenie, odhalenie mena pisateľa odkazov vráti do kníh slová a obrázky. Ak ho neuhádnu, budúcnosť už bude bez kníh a ľudia si konečne začínajú uvedomovať, že takú budúcnosť nechcú...
 

Čo ak...

Knihy tu vždy boli a vždy budú, bezstarostne si hovoria mnohí. Kristína Baluchová sa zamyslela, čo by túto napohľad nemennú skutočnosť vedelo zmeniť a čo by nasledovalo. Stvorila napínavý príbeh s detektívnym nádychom, ukazujúci, že život bez kníh by bol výrazne chudobnejší, náročnejší, neistejší. „Liekom“ by nebol ani inak mocný internet, pretože by nedokázal knihy úplne nahradiť. Chýbal by duševný pôžitok, ktorý čítanie kníh prináša, chýbali by hodnoverné zdroje informácií... Skvelo, hravo, miestami humorne napísaný príbeh deťom pútavo rozpráva o význame kníh, ich nenahraditeľnosti, vyvoláva túžbu vkročiť do skutočnej knižnice, spoznať jej zákutia a odísť s knihou v ruke. 


a ešte chcem dodať (blogová vsuvka)... 

Príbeh ponúka tiež štedrú dávku napínavých chvíľ a sympatických (občas jemne humorných) ilustrácií Hedvigy Guttierezovej. Spoločný počin autorky a ilustrátorky robí v oblasti propagácie čítania velikánsky kus roboty. Prísť do knižnice na konci ulice, dôkladne sa s ňou zoznámiť a vyriešiť záhadu sa rozhodne oplatí.