Lišiačik

Tento článok vyšiel v februárovom čísle Magazínu o knihách v roku 2022. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Edward van de Vendel, Marije Tolman (ilustrátorka): Lišiačik (prel. Adam Bžoch, Ikar 2021)

 

Všetky mláďatá sú zvedavé a hravé, no zvedavosť a hravosť sa občas nevypláca...

Lišiačik rozhodne nie je žiadny „norased“. Svet je predsa taký zaujímavý! Bola by škoda ho nepreskúmať. A Lišiačik ho skúmal usilovne, nadšene, neúnavne. Raz prešiel od jeho pozorovania k rozhodnutiu ponaháňať dva motýle. Nebolo to bezdôvodné rozhodnutie. Dôvod predsa mal – pretože sú fialové. Naháňačka sa mu však zrazu vymkla z labiek, nasledoval krátky pobyt vo vzduchu a pristátie na zem. Mláďa tvrdo dopadlo, motýle odleteli, namiesto nich priletel sen. Sen, ktorý nás preniesol do (ne)dávnej líščej minulosti. Lišiačik bol ešte maličký, obklopený mamou a súrodencami. Sen plynie, Lišiačik je už starší, opúšťa noru a spoznáva svet. Príjemné, snové spomienky prichádzajú a odchádzajú, no objaví sa aj jedna nepríjemná, ktorá mláďatku pripomína, ako mu raz uviazla hlava vo veľkom sklenenom pohári. Sen pokračuje, vidíme dva fialové motýle a snové udalosti ukazujú mladú minulosť. Lišiačik vidí, k čomu viedla naháňačka a premýšľa: „Ako to s tým Lišiačikom dopadlo?“.

Kniha čitateľovi (asi od štyroch rokov) ponúka dvojitú dávku dobrodružstva – literárne skutočného a snového. Obe stoja za čitateľské prežitie, lebo umožňujú pozerať na svet líščími očami, nachádzať krásu tam, kde ju dosiaľ nie každý videl, požičať si trošku nadšenia a radosti od milého Lišiačika.