Plastové more

Tento článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2022. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

 

Marina Mezak, Jasminka Salamon, Anita Celić (ilustrátorka): Plastové more 

(prel. Milina Svítková, Perfekt 2021)

 

 

Bol slnečný letný deň a Korytnačka plávala pod morskou hladinou. Zrazu sa nad ňou rozprestrel dlhý tieň. Nemohla strčiť hlavu do panciera, pretože karetám veľkohlavým príroda túto možnosť nedopriala, a preto sa musela pokúsiť od nebezpečenstva odplávať. Na to však už bolo neskoro - majiteľ tieňa pristál rovno na jej chrbte. Našťastie sa ukázalo, že strach bol neopodstatnený. Čajku smejivú predsa pozná!

Čajka spustila veršovaný opis svojej ošemetnej situácie – zobák mala uväznený v úzkom hrdle fľaše, a jej majiteľa a zároveň vinníka veru poznala. „Bez hanby nám do mora smeti človek dáva!“ vyriekla. Korytnačka s ňou súhlasila. Túžila po čistom mori, čistom domove. Lenže ako k nemu prísť? Čajka navrhla riešenie – čo tak skúsiť nájsť tú novú krajinu? Je to najkrajšie miesto na bývanie. Bez ľudí, bez odpadu! Vidine dokonalej krajiny sa ťažko odoláva a tak (zatiaľ) dvojica vyplávala na cestu. Cestu za čistým domovom...

Koniec príbehu Plastové more má od šťastného konca poriadne ďaleko. Hlavné hrdinky zažijú nepríjemné prekvapenie, dostaví sa sklamanie, ich prirodzená túžba sa nenaplní. Aj dieťa asi pocíti sklamanie, doprialo by im doplávať do šťastného konca. No tento koniec je preň užitočnejší – umožňuje mu zamyslieť sa nad ľudským konaním, ktoré môže mať ďalekosiahle negatívne následky. Pútavý, pôvabne ilustrovaný príbeh deťom ukazuje, že tvorba a hromadenie plastového odpadu je naliehavý problém. Problém, ktorí sme povinní (vy)riešiť.