Druhý príbeh deti zavedie na návštevu ku Glóriinej najlepšej kamarátke zo škôlky. Glória má dvojnásobný dôvod na radosť – teší sa totiž nielen na kamarátku Emku, ale aj na jej psíka Sedmokrásku, s ktorým sa počas každej návštevy celý čas hrajú. Dnešná návšteva bude iná – hra so psíkom nebude, rodičia ju Emke zakázali. Dievčatko totiž nebaví starať sa o psíka. Lenže život so zvieratkom nie je iba o zábave. Glória kamarátke navrhne, že tie „nezábavné“ činnosti môžu spraviť spoločne.
Tretí príbeh deti prenesie na letisko, odkiaľ rodina odlieta k moru. Glória nevie, čo sa na letisku smie a čo nie. Do batohu si tajne zbalila nožničky, nevediac, že si ich do lietadla vziať nemôže...
K moru čitatelia (v tomto knižnom prípade) nedocestujú, opätovne sa s rodinou stretnú v reštaurácii. Glória s rodičmi väčšinou večeria doma. Večera v reštaurácii je preto pre ňu niečím výnimočným, zatiaľ dôkladne neprebádaným...
Zo záhrady sa deti presunú do detského kútika, kde je veľa možností, ako sa zabaviť, vyšantiť. No ukáže sa, že aj šantenie má mať hranice, inak môže dôjsť k nehode. A tentoraz aj došlo – rozbláznený chlapec sa pri hre bolestivo zranil...
Ďalší príbeh čitateľov zavedie do obchodu. Mama v obchode siaha po plátenných vrecúškach, ktoré si priniesla z domu, a jej počínanie vyvolá zvedavé otázky. Prečo si nezoberieme vrecúška zo stojana? Prečo sme aj tekvicu nedali do vrecka? Prečo naberáš rožky vreckom a nie rukou? Glória siaha po zvedavých otázkach a mama jej ochotne odpovedá.
V Glóriinej škôlke sa bude konať karneval! Čo si naň obliecť? Glória si každý deň vymyslela inú masku, lenže čas sa krátil a mama ju súrila, aby sa už rozhodla. Chcela jej totiž masku vyrobiť. Všetko sa stihlo a dievčatko dorazilo na karneval v jedinečnom, ale trošku nepraktickom kostýme – v kostýme hamburgera sa veru nepohybuje ľahko ani rýchlo.
Deti s ňou dorazia na kúpalisko, sú svedkami jej plaveckého napredovania, a vidia tiež, ako ľahko sa možno stratiť.
V druhom príbehu spočiatku dominuje smútok – Glória bola smutná, pretože jej chýbali bratranec a sesternica, túžila sa s nimi hrať. Mama jej navrhla, aby im poslala list a dievčatko jej bez zaváhania začalo protirečiť. „Ja ešte neviem písať,“ mračila sa ňu Glória. Na mamin návrh, že môže kresliť, zádrapčivo odvetila, či si myslí, že vie nakresliť všetko. Nakoniec však dospeli k uspokojujúcemu záveru – Glória nadiktuje mame všetko, čo by chcela príbuzným vyrozprávať, a dievčatko k listu priloží vlastnoručne nakreslený obrázok. Práca im šla od ruky, no hotový list sa sám nedoručí...
V tejto knihe sa deťom ukážu aj Glóriini starí rodičia – dievčatko u nich trávi prázdniny. Ak práve nezbiera slepačie vajíčka, tak sa bicykluje, učí sa vyšívať, hľadá dedkove okuliare alebo si naplno užíva možnosti, ktoré jej toto prázdninové miesto ponúka.
V predposlednom príbehu sa malí čitatelia ocitnú v ordinácii a zistia, že ani pre ich knižnú hrdinku nie je ľahké nebáť sa a zvládnuť vyšetrenie bez nariekania (možno nabudúce).
Zvládneme to!
Deti si určite všimnú, že Glória je v mnohom ako ony – vymýšľa hlúposti, ochotne si pofrfle, občas sa jej do niečoho nechce a inokedy sa vrhá bez rozmyslu vpred. Život je občas zložitý, ale dievčatko má milujúcich rodičov, ktorí jej pomáhajú mu porozumieť. Vychovávajú ju láskavo, ale tiež rozumne – učia ju slušne sa správať, brať ohľad na ostatných, správať sa ekologicky... V prvých troch knihách hviezdila Glória, ale v ďalších sa asi predvedie aj jej malinký súrodenec. Pri pohľade na mamine brucho v tretej knihe sa dá predpokladať, že na knižnú scénu dorazí v ďalšej knihe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára