Tento
článok vyšiel vo februárovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text
článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihami detailnejšie zoznámiť.
Piskor Hop je
malinké zviera. Pre malinké zvieratá je svet nebezpečným miestom plným nástrah.
Takmer všetko je veľké, ba priam velikánske, a hocikde môže číhať nejaký
pažravec túžiaci zistiť, ako drobček chutí. Hop je síce malinký, ale jeho
odvaha má veľkosť slona. Zo všetkého najradšej má dobrodružstvá, ktorým sa
vydáva naproti s neutíchajúcou zvedavosťou.
Hop nie je
žiaden „norased“, takže záujemcovia o stretnutie s ním musia zamieriť
do prírody. Tentoraz k lesnému potoku (Hop
objavuje svet pri lesnom potoku). Hop je veru veľký zvedavec! Najprv ho zaujímalo,
aká je dnes voda, a preto si doprial osviežujúce čvachtanie sa,
a potom vyskúšal hodiť do potoka rôzne veci – kamienok, prázdnu škrupinku
lieskového orecha, vetvičky, ihličie, suché lístie, kúsok blata. Odtrhol aj
list z jednej vetvičky a po tom, ako ho hodil do vody, sa neplánovane započalo
poriadne napínavé dobrodružstvo! Hop si totiž odrazu uvedomil, že na liste,
ktorý sa plavil preč, sedí vystrašená larva. Pokojná plavba sa mohla náhle
zmeniť na (larví) život ohrozujúcu plavbu. Piskor vedel, že ju musí zachrániť!
Plaviac sa na kúsku kôry (slúžiacej ako plť) sa dostal až k nej. Larva to
bola buď trošku slaboduchá alebo veľmi
odvážna, pretože namiesto strachu z nej vyžarovala veselosť. Celú situáciu
asi vnímala ako veselé dobrodružstvo. Jej záchranca ju presunul na plť, ale sám
z nej nechtiac zletel do vody. Akoby to nestačilo, plť si to zrazu
namierila k vodopádu. Hopovi sa len tak-tak podarilo vyštverať na plť,
a spolu s larvou (už neveselou) úspešne zdolali vodopád.
Nebezpečenstvo pominulo. Prečo sa teda nezahrať? Z plte sa stala loď,
z potoka rieka. Z Hopa sa stal kapitán a z larvy, ktorej
dal piskor meno Šups, sa stal námorník. Mať však na palube takého námorníka je
riadna fuška! Nečakane z lode zdrhol (smerujúc k vtákovi), potom hrozilo,
že skončí v rybom bruchu a neskôr pôsobil čudne. Apaticky ležal,
drobný jazýček mu visel z papuľky. Hop pochopil, že Šups zase potrebuje
jeho pomoc...
Hop objavuje
zasnežený les
„Larvo-piskorie“
dobrodružstvo nechávame za sebou, teraz sa za Hopom vydáme do zimného
lesa. Hop zjavne nepatrí medzi zvieratá, ktoré zimu usilovne prespia. Ak ste
ešte nikdy nevideli piskora na lyžiach, táto kniha vám to umožní. Ale iba na
knižnú chvíľočku, pretože zrazu dôjde k dramatickej nehode – piskor si pri
nej udrel nos a zlomil lyžu. Lyžovačka sa pre dnešok skončila, ale kde končí
jedno dobrodružstvo, začína sa iné. Hop sa ocitol pri čiastočne zamrznutom jazere.
Najprv spozoroval na ľade sa trepotajúcu rybu, onedlho však
zmizla. To bolo hodné preskúmania! Objavil akési stopy a zrazu bol
objavený on sám – zaujal zvedavú vydru. Vydra ho síce nechcela zožrať, no obavy by
boli aj tak namieste – piskorovi totiž privodila viacero krušných chvíľ. Najprv
mu uchmatla ďalekohľad, potom spolu zažili nebezpečnú jazdu a napokon
ďalekohľad putoval z vydrej papuľky na dno jazera. Hop bol zo straty
ďalekohľadu smutný, ale nie dlho, miestne dianie si vyžadovalo jeho
pozornosť. Nevieme, ako sa táto problémová vydra volá, ale to nevadí – Hop jej
dal meno Strela a ona nič nenamietala. Po krátkom a trošku bezcitnom
pobyte jej mamy na (knižno-)jazernej scéne (neponúkla svoje veľké mláďa rybou
dobrotou) bolo očividné, že Strela je smutná. Ako jej napraviť náladu? Smútok
bol vyhnaný radosťou zo spoločného sánkovania, a tú zase neskôr
vystriedali obavy, ktoré sa dostavili spolu s hustou hmlou. Do hmly
zahalený les sa Hopovi zdal byť cudzí a zima mu tiež nedodala zdanie
domova...
Hop objavuje
svet v korune stromu
Hopa
prebudili zvuky dažďových kvapiek a sústrediac sa na dažďom nasiaknutú
prítomnosť trpezlivo čakal, kým padnú posledné kvapky. Na ležkanie už potom
nebol čas – na prstoch nohy ho pošteklil mravček. Hop spozoroval mravce
usilovne si vyšliapavajúce chodník lesom. Niektoré mravce si to namierili na
strom a Hop sa k ním pridal. Skúmanie týchto malých tvorčekov sa však
náhle skončilo – dážď sa rozhodol, že sa tu ešte chvíľu zdrží. Mravčeky sa pred
ním schovali, a Hop tak učinil tiež, skryl sa do diery v strome. Rýchlo
si však uvedomil, že vo svojej skrýši nie je sám – nachádzal sa tam aj vtáčik
s čiernobielym perím a červenou čiapočkou. Mladý ďateľ mu svoju situáciu
nevysvetlil, ale Hop si ju po tom, ako prestalo pršať, pozorujúc dianie vonku, vysvetlil
sám. Dospelé ďatle mali plné krídla práce s kŕmením svojich potomkov
a na vtáčatko v diere sa zabudlo. Opustený vtáčik mal veľké šťastie,
že sa piskor skryl do jeho diery. Hop je totiž už (knižne) povestný svojou
láskavosťou a snahou každému pomáhať. Chcel vtáča rozveseliť, zahrať sa
s nim. Návrh zahrať sa na dobrodruhov na horolezeckej výprave, smerujúcich
na vrchol stromu zaúčinkoval, vtáčatko sa trošku rozveselilo. Hop mu vymyslel
meno (Klop), jeho dáždnik plný vody mu dodal dostatok tekutín a naservírované
vošky mu naplnili bruško. Klop úplne ožil, expedícia sa teda mohla začať, no Klop
nebol práve cieľavedomý dobrodruh. Namiesto vytrvalého napredovania sa
sústredil na ďobanie a sekanie do kôry stromu a načúvaniu zvukov drobných
živočíchov. Expedícia sa síce zastavila, ale Hop to prijal športovo – uviazal
si na strome hojdaciu sieť a počúvajúc všetky tie zaujímavé zvuky (ťuk,
puk, klep, klap, buch) znejúce ako hudba, pozvoľna zadriemal. S ránom
a všadeprítomným spevom vtákov však prišla aj zmätenosť. Hop bol vysoko,
nedočiahol na najbližší konár. Ako sa len odtiaľ dostať? Odpoveď k nemu
doslova priletela...
Poučné
dobrodružstvá
Piskor Hop je
síce zvieratko, ale v niečom je rovnaký ako deti. Je malým tvorom žijúcim
vo svete obývanom veľkými tvormi – nie je však ustráchaný, do spoznávania
veľkého sveta a jeho obyvateľov sa vydáva s úsmevom na papuľke
a poriadnou dávkou zvedavosti. Svojou zvedavosťou a chuťou zažiť dobrodružstvá
sa hravo vyrovná aj tým najzvedavejším škôlkarom! Je tiež detsky neopatrný,
dôverčivý, dobrosrdečný
a kamarátsky. Neváha pomôcť druhému – že ho nepozná a situácia je
nebezpečná? No a čo! Samozrejme, že v tomto smere si z neho deti
brať príklad nemajú – realita totiž má ďaleko od rozprávky a nešťastie sa
zrodí (príliš) ľahko. No v Hopovom svete je táto neopatrnosť a „nepiskoro“
veľká dávka odvahy pozitívna – vedie totiž k pomoci druhým
a k poriadnemu dobrodružstvu, ktoré si s Hopom užijú aj malí
čitatelia. Z týchto dobrodružstiev si okrem čitateľských zážitkov odnesú
aj zaujímavé poznatky o prírode. Knižné výlety s piskorom Hopom si
deti (asi od štyroch rokov) určite obľúbia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára