Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
 |
Gillian Shields, Polona Lovšin: Najmenší zajačik (prel. Barbora Al Zafari, Ikar – Stonožka 2024) |
Slnečný,
vôňami a farbami naplnený jarný deň je ideálny na bezstarostné šantenie. Ušatí
súrodenci nelenili, hrali sa, vysoko skákali. Šiesti zajačikovia skákali s ľahkosťou.
Siedmemu, najmenšiemu mláďatku skákanie ešte nešlo. „Si len príliš malý,“
utešovali ho súrodenci.
Raz ráno zajkovia,
vyskakujúc, nazbierali zo stromu hromadu nádherných kvetov a darovali ich
mamičke. Najmenší zajačik sa však márne snažil zopakovať ich počínanie, kvietky
zostali na strome. Na sebaľútosť však nebol čas, nechtiac totiž narazil do
hnedej myšky. Opísal jej svoje trápenie a myška pohotovo siahla po
riešení. „Tak prečo jej nedáš niečo drobné?“ Aj drobné veci môžu byť krásne.
Len sa poobzeraj navôkol!“ Netrvalo dlho a najmenší zajačik uznal, že
myška má pravdu...
Príbeh deťom
(asi od troch rokov) rozpráva o smutnom zajačikovi, ktorý vďaka múdrej
malej myške pochopí, že svet je plný krásnych drobností a on je jednou z nich.
Kniha ich poteší nielen povzbudivým posolstvom, ale aj rozkošnými ilustráciami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára