Vyhľadávať v tomto blogu

Zobrazujú sa príspevky s označením maria razusova martakova. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením maria razusova martakova. Zobraziť všetky príspevky

utorok 16. novembra 2021

Bola koza rohatá / Dedko repku zasadil

Tento článok vyšiel v novembrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
 
Mária Rázusová-Martáková / Mária Ďuríčková, Vladimír Král (ilustrátor): Bola koza rohatá / 
                                          Dedko repku zasadil (Buvik 2021)

Život zvierat žijúcich vo voľnej prírode je nepredvídateľný. Nič nie je isté, nemenné. Na vlastnom kožuchu sa o tom presvedčila líška. Jedného dňa po návrate domov zistila, že vlastne už domov nemá. Jej brloh obsadilo zviera, ktoré namiesto vysťahovania zvolilo vyhrážanie sa násilím. Pomocnú labu ponúkol nešťastnej líštičke najprv vlk a potom medveď, ale ani jednému sa nepodarilo vyhnať agresívne zviera z líščej diery. Zlyhal vlk, zlyhal medveď... A potom vstúpil na rozprávkovú scénu odvážny jež a uštedril koze rohatej, do pol boka odratej, pichľavú príučku. 
 


Rozprávka o koze rohatej neobýva túto knihu sama. Nájdeme v nej aj rozprávku Dedko repku zasadil. 
 

 
Dedko repku zasadil. Tá rástla, rástla až narástla do „nadrepkových“ rozmerov. Skúšal ju zo zeme vytiahnuť sám, no neúspešne. Na pomoc si privolal babku, ale ani dvaja si s repou neporadili. Ťahači repy pribúdali a po príchode poslednej – najmenšej pomocníčky sa opäť potvrdilo, že každá pomoc sa ráta.



Očarujúco ilustrované rozprávky malým čitateľom (asi od troch rokov) prinášajú posolstvo, že všetko sa dá zvládnuť, keď si vzájomne pomáhame. Milovníci klasických rozprávok a jedinečných ilustrácií Vladimíra Krála by určite mali siahnuť aj po knižných predchodcoch tohto titulu – Kozliatka, Ako šlo vajce na vandrovku, Janko Hraško. 
 
 

štvrtok 20. septembra 2018

Môj macík

Leporelo Môj macík určite dobre poznáte. Veršovaný príbeh o dievčatku a jej macíkovi patrí do malej skupiny detských kníh, ktoré okúzľujú už niekoľkú generáciu detských čitateľov. Milý, jednoduchý príbeh sprevádzajú roztomilé ilustrácie. 


Podľa informácií uvedených v Databáze knih bol Môj macík prvýkrát vydaný v roku 1952. Jeho autorkou je ruská spisovateľka Z. Alexandrovová (originálny názov znie Moj miška). Do slovenčiny tento pôvabný príbeh prebásnila Mária Rázusová-Martáková. 


Macíkov náročný deň


Malé dievčatko sa o macíka stará priam ukážkovo! Ušilo mu košieľku i nohavičky, spolu pripravili obed a potom sa vydali k potoku. Cestou stretli priateľského psíka Bodríka, zvedavú hus a kozliatko. Kúpali sa v potoku a vychutnávali si slnečné lúče na brehu. Ale zrazu sa stalo nešťastie. Voda stiahla macíka! Chudáčik, hlavu mal pod vodou a labky bezmocne zdvihnuté. Našťastie sa podarilo macíka zachrániť.



Danielko & Môj macík


Danielko zbožňuje Môjho macíka. Niekedy si ho spolu so mnou chce prezerať niekoľkokrát za deň. Text už poznám naspamäť, preto Danielka nechám, aby leporelo držal v rukách a listoval v ňom sám a ja mu rozprávam príbeh o macíkovi. S úsmevom na perách počúva básničky a s nadšením ukazuje na obrázky a snaží sa mi svojim jazykom povedať, čo ho zaujalo. Všíma si, čo dievčatko robí, ukazuje na jej topánočky. Nikdy nezabudne ukázať na predmety umiestnené na stole a zaujímajú ho aj zvieratá, ktoré dievčatko a macík stretnú. 




Veľmi ma teší, že Danielko toto leporelo aj po niekoľkých mesiacoch stále zbožňuje. Ak aj vy máte doma malého čitateľa (cca 1-3 roky), obidvaja vám Môjho macíka odporúčame. 

Bibliografické údaje leporela a jeho oficiálnu anotáciu nájdete v tematickej kategórii Moja knižnica, v časti Danielkova knižnica, konkrétne tu.

streda 6. decembra 2017

Hajulinky, haj

Autorky: Mária Rázusová-Martáková & Alena Wagnerová [ilustrátorka] 
Názov: Hajulinky, haj 
Vydavateľ: Mladé letá 
Rok vydania: 2014 

Oficiálna anotácia: Milé básničky na dobrú noc pre deti a ich mamičky od autorky Márie Rázusovej Martákovej sprevádzané nežnými ilustráciami výtvarníčky Aleny Wagnerovej.

Túto knihu spomínam aj tu.