Hilda a (ne)viditeľní naštvaní susedia

Tento článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2020. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Luke Pearson: Hilda a polnočný obor 

(Albatros 2019, preklad Magdaléna Poppelková)

Domov predstavuje dôverne známe miesto. Nepredpokladáme, že nás môže niečím výrazne prekvapiť, ukázať sa nám v neznámom svetle. Modrovlasá Hilda žila v útulnom dome v blízkosti hôr a lesov od narodenia a tiež si myslela, že svoj domov dobre pozná. Skutočnosť sa pred ňou začala odkrývať po prečítaní drobulinkého listu s výzvou na odsťahovanie.

Nepriateľská korešpondencia prichádzala opakovane a po šiestom liste v priebehu jedného týždňa nasledoval pokus neviditeľných tvorov o násilné vysťahovanie, ale Hilda sa nemienila len tak vzdať. Zoznámila sa s priateľským piadimužíkom Alfurom, ktorý jej objasnil situáciu a umožnil vidieť svoj domov novými očami. Okolie domu bolo posiate maličkými domčekmi obývanými elfmi miniatúrnych rozmerov. Hilda ani mama ich nevideli, pretože o svojom (ne)videní rozhodujú samotní elfovia na základe vyčerpávajúceho byrokratického postupu. Ony síce o existencii elfov nič netušili, opačne to však neplatí. Elfovia s nimi dokonca vedú vojnu už celé generácie a po zvolení nového premiéra prešli k činu... 

Druhý diel komiksovej série Hilda je ťaživejší a napínavejší ako prvý diel (Hilda a trol), ktorý čitateľom predstavil Hildu a jej očarujúci svet. Kniha je vhodná pre deti od ôsmich rokov.