Tento
článok vyšiel v marcovom čísle Magazínu o knihách v roku 2024. Text
článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihami detailnejšie zoznámiť.
Detských kníh
plných základných faktov o zvieratách u nás vyšlo už neúrekom. Občas sa o
(písané) slovo prihlásia knihy lákajúce čitateľov na menej známe fakty
a práve také knihy ponúka (nielen) deťom švédska autorka Maja Säfströmová.
Stvorila ilustrované atlasy naplnené
faktami o zvieratách, mláďatách a prehistorických zvieratách.
 |
Maja Säfströmová:
Ilustrovaný atlas neuveriteľný faktov o zvieratách (prel. Magdaléna
Poppelková, Albatros 2018) |
Säfströmová v úvode
Ilustrovaného atlasu neuveriteľných
faktov o zvieratách prezrádza, že doň nakreslila svoje obľúbené
zvieratá a vybrala k nim zopár zaujímavostí z ich života. „Dúfam,
že sa pri knihe zabavíte, naučíte čosi nové a uvedomíte si fascinujúcu
krásu zvieracieho sveta.“ týmito slovami zakončuje stručný úvod a na scénu
prichádzajú zvieratá.
Ako prvé čitateľ
stretne sovy a ako posledné hviezdovky. Kým k nim dorazí, natrafí na
veľa zvierat s častým i so zriedkavým výskytom v knižnom svete. Myši,
mravce, žirafy, levy, slony, kravy. Morské koníky, pásavce, havrany, muchy,
vtáčkare, vtákopysky, leňochy, šváby...
Každá
„zvieracia skupinka“ získala jednu knižnú dvojstranu, pôvabnú vizuálnu podobu a skromne zastúpené fakty – niekde je iba
jeden, inde tri až päť (veľmi výnimočne šesť).
Neuveriteľnosť
môže mať mnoho podôb. Säfströmová často spomína neuveriteľné fakty týkajúce sa
tiel zvierat. Morské koníky nemajú žiadne zuby ani žalúdok, chobotnice majú
viac mozgových buniek ako človek, pštrosy majú oko väčšie ako mozog.
Autorka
spomína tiež síce uveriteľné, ale zaujímavé fakty o koži a srsti
niektorých zvierat – koža pandy je pod čiernou srsťou čierna a pod bielou
ružová, zebry sú čierne s bielymi pruhmi, tigre majú rovnaký vzor na srsti
ako na koži.
Viacnásobne sú
zastúpené neuveriteľné fakty týkajúce sa stravovania zvierat. Panda musí denne
zjesť viac než 45 kilogramov bambusu, krokodíly dokážu prežiť bez jedla aj tri
roky, mravčiare zožerú priemerne 30 000 mravcov za deň...
Spoznávanie
zvierat ubytovaných v tomto atlase je poučno-očarujúcim čitateľským
zážitkom od začiatku až do knižného konca.
Ilustrovaný
atlas najrozkošnejších mláďat
 |
Maja Säfströmová: Ilustrovaný atlas najrozkošnejších
mláďat (prel. Magdaléna Poppelková, Albatros 2019) |
Po
neuveriteľných faktoch o zvieratách prichádzajú (podľa autorkiných slov)
dych vyrážajúce fakty o najzaujímavejších mláďatkách. A nielen to! Ako
už knižný názov napovedá, sú označené ako najrozkošnejšie! Autorkin výber je
zaujímavý a prekvapivý, ľahko sa k nemu vynoria čitateľské výhrady
a návrhy na vyškrtnutie niektorých (vraj) najrozkošnejších mláďat – pustovnícke
kraby, žraloky piesočné, strehúne, úhory európske, pakobylky... Veru, aj týmto
tvorom sa ušlo knižné miesto - rozkošnosť je (nielen) v ich prípade
diskutabilná, zaujímavosť im však uprieť nemožno.
A poďme
k tým dych vyrážajúcim faktom. Niektorým mláďatám sa ušiel jeden fakt, iné sú faktami
obklopené. Ponúkané fakty sú veľmi rôznorodé – niektoré rozprávajú
o mláďatách, ktoré sa ešte nenarodili (mláďatá žraloka piesočného
v maternici navzájom súperia), väčšina sa však týka už narodených mláďat. Rôznorodosť
týmto nekončí, čitateľ na ňu natrafí na každom knižnom kroku. Niektoré mláďatá
sa od svojich rodičov líšia (mláďatká ťavy sa rodia bez hrbov), iné sú ich
vernou malou kópiou.
V atlase
zabývané mláďatá sa líšia aj spôsobom života a rodinnými (ne)vzťahmi. Niektoré
majú vďaka starostlivým rodičom veľkú šancu dožiť sa dospelosti, ďalšie sa jej
práve vinou rodičov (alebo širšieho príbuzenstva) dožiť nemusia. „Útlone
ochraňujú svoje mláďatká proti predátorom tak, že ich potierajú jedom zo žliaz
na labkách! Mláďatá varana
komodského žijú prvé roky svojho života na strome, aby sa vyhli dospelým
jedincom, ktoré by ich inak zjedli!“
Mláďatá
prichádzajú o pozornosť a ochranu rodičov skôr či neskôr, ale nájdu
sa šťastlivci, ktorí si ju vychutnávajú celoživotne („V niektorých rodinách
zostávajú mláďatá kosatky pri matke po celý život.“).
Vďaka
„mláďatkovskej rozmanitosti“ si každý čitateľ môže nájsť tých svojich
najrozkošnejších obľúbencov a natrafí na fakty, ktoré mu takpovediac
vyrazia dych.
Ilustrovaný
atlas najčudesnejších prehistorických zvierat
 |
Maja Säfströmová: Ilustrovaný atlas najčudesnejších
prehistorických zvierat (prel. Magdaléna Poppelková, Albatros 2019) |
„Milí
čitatelia, v tejto knihe som zilustrovala a predstavila zopár
z tisícov neuveriteľných tvorov, ktoré kedysi obývali Zem.“ prezrádza
autorka v úvode. Knižný názov čitateľov zase láka na tie najčudesnejšie
(prehistorické) tvory. Kniha je vrchovato naplnená tvormi (občas sa skôr hodí
výraz potvorami), pričom často je ťažké uveriť, že „niečo také“ kedysi naozaj
žilo. V mnohých prípadoch má čitateľ čo robiť, ak sa odhodlá nahlas vysloviť
ich meno – Haikouichthys, Ophthalmosaurus,
Quetzalcoatlus, Josephoartigasia monesi... Dinosaurov by ste tu hľadali márne –
autorka sa totiž rozhodla do knihy zaradiť iné, menej známe tvory.
Čitateľ stretne
prehistorických drobčekov, a tiež najväčšie tvory, aké kedy žili na Zemi –
Jaekelopterus (najväčší známy bezstavovec vôbec), Quetzalcoatlus (najväčší
lietajúci živočích všetkých čias), Titanoboa (najväčší had všetkých čias)...
Prehistorické
tvory ohromia čitateľa svojimi rozmermi, čudesným vzhľadom, zvláštnosťami a výnimočnými prvenstvami. Haikouichthys
bola jedna z prvých rýb na planéte, Dunkleosteus terrelli bola panciernatá
ryba – zabijak, Coryphodon sa medzi cicavcami preslávil najmenším mozgom
v porovnaní s telom... Každá knižná dvojstrana predstavuje čitateľovi
naozaj poriadne čudesného tvora. Môže si ho bezpečne obzrieť a dozvedieť
sa o ňom zopár pozoruhodných faktov.
Aha,
výkričník!
Z atlasov
priam sála nadšenie, ktoré autorku napĺňalo pri ich písaní a kreslení. Jej
nadšenie je sympatické a nákazlivé, avšak v prvom zmieňovanom atlase je
rušivo podporené (pri)štedrou dávkou výkričníkov. Výkričník sprevádza väčšinu
faktov, mnohým sa ušli dva výkričníky, viac sa ich vyskytuje iba zopárkrát
(„Kolibríky počas jednej sekundy zatrepocú krídlami až 200 ráz!!!!“). V ďalších
atlasoch sú síce výkričníky tiež prítomné, ale už tak, našťastie, nekričia.
Fanúšikovia
týchto atlasov vyzdvihujú ich vizuálnu krásu, rozplývajú sa nad čierno-bielymi
ilustráciami. Tie sú roztomilé, nevšedné, zaujmú na prvý pohľad. Ich farebná
strohosť poteší každého, kto je znechutený zo záplavy kníh hrajúcich azda
všetkými farbami. Fakty sú zaujímavé, poučné, menej známe, občas vtipné,
často prekvapivé. Pozornosť zvedavých detských čitateľov (asi od ôsmich rokov)
si preto tieto atlasy rozhodne zaslúžia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára