Vyhľadávať v tomto blogu

Zobrazujú sa príspevky s označením emilia dziubaková. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením emilia dziubaková. Zobraziť všetky príspevky

streda 24. marca 2021

Návykovosť medvedieho objatia

Tento článok vyšiel v januárovom čísle Magazínu o knihách v roku 2021. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.
 
Przemysław Wechterowicz, Emilia Dziubaková (ilustrátorka): Mamička, kde si? 
(preklad Ladislav Holiš, Ikar 2020)

Prítulné medvedie duo, tato medveď a synček medvedík, sa deťom už predstavilo v hrejivej knihe Objím ma, prosím (môj článok nájdete tu). Obrázková kniha Mamička, kde si? im umožní znova sa s nimi stretnúť a zažiť ďalšie dobrodružstvo. 
 
Tata medveďa a medvedíka stretávame medzi stromami a pred nami sa odvíja milý dialóg. Spomína sa v ňom mama medvedica, s ktorou sa čitateľ ešte nemal česť zoznámiť. To sa však v priebehu niekoľkých strán zmení. Medvedík si spomenul, že sa s ňou majú stretnúť pod krivou vŕbou a o chvíľu už šli na dohodnuté miesto, ktoré nevyzeralo ako predtým. Neprítomnosť krivej vŕby bola očividná. To však bola iba prvá divná vec z dlhého radu (po)divností. Druhou bol sused bobor, ktorému sa tak veľmi zapáčilo medvedie objatie, ktoré absolvoval v minulom príbehu, že sa teraz rozhodol medveďom objatie oplatiť. Po objatí sa medvede vybrali hľadať krivú vŕbu a na scénu, miesto, kde pred momentom stáli, prišla mama medvedica so včelím úľom. Aj ju neprítomnosť krivej vŕby zmiatla a zmätok sa s ňou rozhodol ešte chvíľku pobudnúť. Medvedica cestou za vŕbou a svojou rodinou postupne stretáva obyvateľov lesa, ktorí nedávno absolvovali medvedie objatie, a pri pohľade na medvedicu dostali chuť si ho zopakovať. Zmätená medvedica netušila o objímacej výprave svojich podarených príbuzných, ale čudnej požiadavke vyhovela. Natrafiť na krivú vŕbu a medveďa s medvedíkom sa jej však nedarí... 
 
Nežný, zábavný a roztomilo ilustrovaný príbeh nadchne všetkých milovníkov láskavých príbehov a zvierat od troch rokov. 
 




sobota 28. novembra 2020

Miesto, kam vedú mačacie kroky

Tento článok vyšiel v októbrovom čísle Magazínu o knihách v roku 2020. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihami detailnejšie zoznámiť.
 
Martin Widmark, Emilia Dziubaková (ilustrátorka): Dlhé putovanie 
(preklad Mária Bratová, Ikar 2020)

Najlepší priateľ nemusí hovoriť naším jazykom alebo chodiť na dvoch nohách. Ukážkovým najlepším priateľom sa môže stať aj zástupca zvieracej ríše.

S mačkou Murkou a dievčatkom Luciou sa zoznamujeme nenápadne, sledujúc ich stáť na brehu jazera. Na opačnej strane jazera nachádzame psa Rufusa a chlapca Adama. Nepošťastí sa nám spoznať tohto psa bližšie, pretože jeho životná púť sa už nezadržateľne blíži do cieľa. Sme svedkami Rufusovho posledného výdychu, ale príbeh nás nenechá predýchať jeho skon. Po otočení strany sme znovu s Luciou a Murkou. Lucia túži nájsť miesto, kde sa slnko vynára z vody, a Murka má očividne tiež svoj cestovateľský cieľ. Rozhodujúce „slovo“ počas ich putovania má práve Murka. Ona určuje, kadiaľ a kedy idú, ale cieľ cesty nikomu neprezradí. Pred očami sa nám striedavo vynárajú dva príbehy. Príbeh chlapca ponoreného do hlbokého smútku zo straty najlepšieho priateľa a príbeh dievčaťa, ktoré po boku mačacej kamarátky kráča nevedno kam (z ľudského pohľadu), pričom ich putovanie nemožno označiť ako bezproblémové.

Po dlhom putovaní nás Murka dovedie do cieľa, k Adamovmu domovu. Podarí sa Lucii a Murke zmierniť Adamov smútok, prebrať ho k životu...?

Kniha Dlhé putovanie prináša dojímavý, citlivý a trošku tajomný príbeh o priateľstve, smútku, živote a jeho konci. Kniha je vhodná pre deti od piatich rokov. 






nedeľa 26. júla 2020

Priateľstvo pri splne Mesiaca

Tento článok vyšiel v júlovom čísle Magazínu o knihách v roku 2020. Text článku som v rámci jeho publikovania na blogu doplnila o fotografie, aby ste sa mohli s knihou detailnejšie zoznámiť.

Przemysław Wechterowicz, Emilia Dziubaková: Nerozluční kamaráti 
(preklad Ladislav Holiš, Ikar 2020)

Bol raz jeden majestátny dub. Prízemie a podzemie duba obývala králičia rodina, v korune žila sovia rodina. Jeho najmladší obyvatelia rástli a nadšene skúmali svet. Roztomilí rovesníci o sebe nevedeli, pretože zajačik skúmal svet počas dňa a sovíča až po zotmení. Dozvedieť sa o existencii toho druhého im umožnili ich rodičia a odvtedy im museli o tom druhom často rozprávať. Ich vzájomné sympatie rástli každým dňom, ale realizovať stretnutie zvieratiek s odlišným režimom nie je vôbec jednoduché. Vytúžený deň sa predsa len dostavil. Spoločné chvíle pod nebom ožiareným mesačným svitom ubehli až príliš rýchlo a kamaráti museli svoje nočné stretnutie ukončiť. Opätovne sa vidieť im spln umožnil až po niekoľkých mesiacoch. Stretnutie sa už blížilo ku koncu a obidvom bolo jasné, že sa dlho neuvidia. No stalo sa niečo magické. Nočná obloha v túto noc plnila želania... 

Dojímavý príbeh o neobyčajnom priateľstve čitateľov nadchne nádhernými ilustráciami a prekvapí nežným zakončením.